Autorka: Edita Mikušková, 21.9.2026
Rodičia intelektovo nadaných detí s ADHD často počúvajú dve protichodné správy: „Veď je také šikovné“ a zároveň „Malo by sa viac snažiť“. Nová kvalitatívna štúdia François-Sévignyovej, Brault-Labbéovej a Pilona (2026) ukazuje, že realita je oveľa zložitejšia. Rodičovská sebadôvera pri dvojitej výnimočnosti nevzniká z pocitu, že máme všetko pod kontrolou. Často rastie práve cez hľadanie, pochybnosti, skúšanie a podporu ľudí, ktorí rozumejú podobnej skúsenosti.
Dvojitá výnimočnosť nie je „ľahšia verzia“ ADHD
Keď sa v jednom dieťati stretne vysoké intelektové nadanie a ADHD, okolie si môže predstavovať, že sa tieto dve veci navzájom vyrovnajú. Ak je dieťa múdre, malo by si vraj vedieť poradiť s nepozornosťou. Ak má ADHD, jeho nadanie vraj nemôže byť až také významné. Lenže rodičia veľmi dobre vedia, že dieťa nie je priemer svojich diagnóz a silných stránok.
Výskum realizovaný medzi 11 rodičmi frankofónnych detí z Quebecu opisuje rodičovstvo nadaného dieťaťa s ADHD ako intenzívnu a často nepredvídateľnú skúsenosť. Rodičia hovorili o potrebe neustáleho sprevádzania, o zmätku, neistote, obhajovaní potrieb dieťaťa v škole aj o bolesti, keď dieťa trpí pre svoju odlišnosť.
Zároveň však nejde iba o príbeh ťažkostí. Mnohí rodičia opisovali aj radosť z rozhovorov s dieťaťom, fascináciu jeho učením, spoločnú zvedavosť a hlboký pocit blízkosti. Práve táto dvojitá povaha skúsenosti je dôležitá: rodič môže byť vyčerpaný aj očarený tým istým dieťaťom. Jedno nevylučuje druhé.
Štúdia sa zamerala na rodičovskú sebadôveru, teda presvedčenie rodiča, že dokáže zvládať úlohy spojené s rodičovstvom. Pri deťoch, ktoré sú intelektovo nadané a zároveň majú ADHD, sa táto sebadôvera ukazuje ako pohyblivá. Niektoré dni rodič cíti, že dieťaťu rozumie, vie mu nastaviť bezpečný rámec a nachádza riešenia. Iné dni prevládne bezmocnosť, vina, únava alebo pocit, že nič nefunguje.
Výskumníci identifikovali viacero oblastí, ktoré rodičia spájali s pocitom, že sú vo svojej rodičovskej úlohe účinní. Patrilo medzi ne najmä:
- schopnosť porozumieť fungovaniu dieťaťa bez toho, aby bolo zredukované na diagnózu,
- citlivosť na jeho potreby a emócie,
- vytváranie bezpečného, ale pružného rámca,
- podpora motivácie, vytrvalosti, tvorivosti a autonómie,
- otvorený dialóg a dôverný vzťah,
- aktívne hľadanie informácií, nástrojov a odbornej pomoci.
To je dobrá správa pre rodičov, ktorí si občas vyčítajú, že „ešte stále hľadajú“. Hľadanie samo osebe môže byť prejavom rodičovskej kompetencie. Nie je to dôkaz zlyhania.
Rodičia v štúdii často pomenúvali podobné prekážky. Na strane dieťaťa to boli najmä ťažkosti s reguláciou emócií, úzkosť, podráždenosť, opozično-vzdorovité prejavy správania (*oppositional behaviors*), kognitívna rigidita, teda kognitívna nepružnosť (*cognitive rigidity*), alebo problémy so spánkom. Pri nadaných deťoch môže byť navyše prítomný nepomer medzi kognitívnym a emočným vývinom: dieťa dokáže viesť mimoriadne zrelú diskusiu, no v záťaži reaguje emočne ako dieťa svojho veku alebo mladšie.
Na strane rodiča zohrávala úlohu únava, prvorodičovstvo, osamelosť, rozdiel medzi očakávaniami a realitou, nadmerné analyzovanie rodičovských rozhodnutí či pocit, že druhý rodič situáciu zvláda lepšie.
Veľkú rolu malo aj prostredie. Rodičia narážali na stereotypy o nadaní, nedostatok porozumenia v okolí, odsudzujúce reakcie, slabšiu podporu školy a náročný prístup k odborníkom. Pri nadaní sa rodičia môžu báť, že budú pôsobiť povýšene. Pri ADHD zas môžu čeliť zjednodušujúcim predstavám o výchove, disciplíne či medikácii. Kombinácia oboch profilov tak často zvyšuje pocit izolácie.
Podpora od iných rodičov má osobitnú silu
Jedným z prakticky najdôležitejších zistení štúdie je význam kontaktu s rodičmi, ktorí riešia podobné situácie. Nie preto, že by mali univerzálne rady. Práve naopak: rodičia v štúdii viac oceňovali zdieľanie skúseností než priame poučovanie.
Pri dvojitej výnimočnosti často nefungujú jednoduché recepty. To, čo pomôže jednému dieťaťu, môže byť pre iné nepoužiteľné. Zdieľaná skúsenosť však prináša niečo iné: úľavu, pomenovanie, pocit, že nie som zlý rodič a nie som v tom sám. Takáto podpora môže posilňovať rodičovskú sebadôveru, pretože rodič vidí, že jeho skúsenosť má kontext a že podobné kolísanie zažívajú aj iní.
Autori preto odporúčajú rozvíjať skupinové intervencie pre rodičov nadaných detí s ADHD. Mali by obsahovať psychoedukáciu o súbehu nadania a ADHD, praktické rodičovské nástroje, priestor na zdieľanie skúseností a podporu rodičovskej emočnej regulácie, napríklad cez sebasúcit.
Ak vychovávate intelektovo nadané dieťa s ADHD, vaša neistota nemusí znamenať, že zlyhávate. Môže byť prirodzenou reakciou na situáciu, ktorá je vývinovo, školsky aj emočne náročná. Rodičovská sebadôvera sa nemusí prejavovať tým, že vždy vieme, čo robiť. Niekedy sa prejavuje tým, že sa opakovane vraciame k dieťaťu, hľadáme jeho logiku, chránime vzťah a nebojíme sa požiadať o pomoc.
Pre školy a odborníkov z toho vyplýva rovnako dôležitá úloha: rodič nadaného dieťaťa s ADHD nepotrebuje počuť, že „to preháňa“, ani že „také šikovné dieťa to zvládne“. Potrebuje partnerstvo, rešpekt k špecifickému profilu dieťaťa a podporu, ktorá berie vážne nadanie aj ADHD naraz.
Možno najpresnejšia pointa tejto štúdie je jednoduchá: rodičovská kompetencia pri dvojitej výnimočnosti nevzniká v izolácii. Rastie vo vzťahu - k dieťaťu, k druhému rodičovi, ku škole, k odborníkom a k ďalším rodičom, ktorí rozumejú, aké to je mať doma dieťa plné potenciálu, intenzity a otázok.
Krátke zhrnutie
- Nadané dieťa s ADHD môže potrebovať podporu aj vtedy, keď má vysoký intelektový potenciál.
- Rodičovská sebadôvera pri dvojitej výnimočnosti prirodzene kolíše.
- Pocit kompetencie posilňuje porozumenie dieťaťu, otvorený vzťah, hľadanie riešení a dostupná odborná podpora.
- Izolácia, stereotypy a nepochopenie zo školy alebo okolia môžu rodičovskú sebadôveru oslabovať.
- Skupiny pre rodičov môžu byť veľmi užitočné, najmä ak ponúkajú zdieľanie skúseností bez moralizovania.
Použitá literatúra:
FRANÇOIS-SÉVIGNY, Juliette, Anne BRAULT-LABBÉ a Mathieu PILON, 2026. Parenting Intellectually Gifted/ADHD Children: A Qualitative Exploration of Parental Self-Efficacy and Its Influential Factors. *Gifted Child Today* [online]. 2026, roč. 49, č. 3, s. 198-217 [cit. 2026-07-11]. Dostupné z: https://doi.org/10.1177/10762175261432676
