Autorka: Edita Mikušková, 21.7.2026
Nie každé intelektovo nadané dieťa potrebuje len viac úloh, náročnejšie zadania a priestor na výkon. Niekedy potrebuje aj niečo hlbšie: bezpečný priestor na otázky o budúcnosti, zmysle, vlastnej identite a o tom, ako svoje schopnosti používať zodpovedne.
Práve na túto tému upozorňuje J. G. Maree (2026) v editoriáli Gifted Minds, Challenging Times, publikovanom v časopise Gifted Education International. Nasledujúci text nie je doslovným prekladom editoriálu, ale jeho popularizačným spracovaním pre rodičov a pedagógov.
Autor pripomína, že podpora nadaných a talentovaných detí nemá byť zameraná iba na rozvoj schopností. V čase ekologických, technologických, spoločenských, ekonomických a pracovných zmien potrebujú nadané deti aj existenciálnu podporu: pomoc pri hľadaní zmyslu, nádeje, identity, kariérového smerovania a osobného ukotvenia.
Intelektovo nadané deti bývajú často vnímané najmä cez svoj výkon. Rýchlo chápu, kladú nečakané otázky, učia sa v súvislostiach a prekvapujú dospelých svojimi úvahami. Škola aj rodina preto prirodzene riešia, ako ich ďalej stimulovať: aké knihy im ponúknuť, aké krúžky, projekty, súťaže či vzdelávacie príležitosti.
To všetko je dôležité. No nie je to celé.
Nadané dieťa nie je iba „rýchlejší mozog“. Podľa Mareeho môžu nadaní žiaci v súčasnom svete prežívať zmeny mimoriadne intenzívne, práve pre svoje zvýšené citlivosti, intelektové schopnosti a sociálno-emocionálnu hĺbku. Môžu sa hlbšie zamýšľať nad budúcnosťou, zmyslom práce, smerovaním spoločnosti, stavom planéty alebo tým, akú úlohu v tomto svete majú ich vlastné schopnosti.
Maree preto hovorí o potrebe prehodnotiť edukačné a psychologické poradenstvo tak, aby viac zodpovedalo realite dnešnej doby. Nestačí pripravovať nadané deti iba na úspech. Potrebujeme im pomáhať aj v tom, aby svoje schopnosti vedeli začleniť do zmysluplného a vnútorne ukotveného života.
Keď sa dieťa pýta veľké otázky, dospelí majú niekedy tendenciu rýchlo ho upokojiť.
„Nerieš to, si ešte malý.“
„Nemysli na také veci.“
„Sústreď sa radšej na školu.“
„Ty máš predsa veľký potenciál.“
Lenže pri nadaných deťoch môžu byť práve tieto otázky dôležitou súčasťou ich vnútorného sveta. Ak ich príliš rýchlo zľahčíme, dieťa môže nadobudnúť pocit, že jeho hlboké premýšľanie je problém, nie prirodzená súčasť jeho nadania.
Existenciálna podpora neznamená, že dospelý musí mať hotové odpovede na zložité spoločenské, ekologické alebo kariérové otázky. Znamená skôr, že dieťa pri týchto otázkach nenechá samé.
Môže pomôcť jednoduchá veta:
„Rozumiem, že nad tým premýšľaš.“
„Je to veľká otázka. Poďme sa o nej rozprávať.“
„Tvoje schopnosti nemusia slúžiť len výkonu. Môžu slúžiť aj tomu, čo považuješ za dôležité.“
Jednou z hlavných myšlienok editoriálu je, že budúcnosť vzdelávania nadaných detí nespočíva iba v pestovaní talentu. Podstatné je aj to, aby talent našiel zmysluplné a spoločensky zodpovedné uplatnenie.
To je dôležitý posun. Nadané deti sa často stretávajú s otázkou: „Čím budeš?“ Menej často sa stretávajú s otázkami: „Čo je pre teba dôležité?“ „Akým človekom sa chceš stať?“ „Ako chceš svoje schopnosti použiť?“
Maree v editoriáli predstavuje viacero príspevkov z toho istého čísla časopisu Gifted Education International. Venujú sa napríklad kariérovému poradenstvu v čase ekologickej krízy, antiintelektualizmu, kariérovej a talentovej sebadôvere, skúsenosti matematicky nadaných žiakov v školskom prostredí orientovanom na výkon, životnej spokojnosti či nádeji nadaných adolescentov.
Spája ich spoločná otázka: ako podporiť nadané deti tak, aby ich schopnosti neboli iba zdrojom výsledkov, ale aj súčasťou zdravej identity, vzťahov a zmysluplného života?
Pre rodičov aj pedagógov z toho vyplýva jednoduchá, ale náročná úloha: nevnímať nadanie iba ako príležitosť na výkon.
Ak dieťa veľa premýšľa, kladie otázky o budúcnosti, rieši spravodlivosť, zmysel učenia alebo vlastné miesto vo svete, nemusí ísť o zbytočné dramatizovanie. Môže ísť o prejav jeho spôsobu myslenia, citlivosti a potreby porozumieť širším súvislostiam.
Pomáha, keď dieťa dostáva:
priestor hovoriť o svojich otázkach bez zosmiešnenia,
dospelého, ktorý unesie aj náročné témy,
možnosť prepájať učenie so skutočnými problémami sveta,
podporu pri hľadaní vlastných hodnôt,
vzťahy, v ktorých nemusí byť stále len „šikovné“,
príležitosť premýšľať o tom, ako môžu jeho schopnosti slúžiť aj iným.
V praxi to môže znamenať projekt s ekologickým alebo spoločenským presahom, diskusiu o etike technológií, rozhovor o tom, čo znamená dobrá práca, podporu umeleckého talentu napriek stereotypným očakávaniam okolia, alebo obyčajný rozhovor, v ktorom dieťa zistí, že jeho otázky nie sú „príliš“.
Nadané deti často počúvajú, že sú múdre, šikovné alebo výnimočné. Tieto slová môžu byť príjemné, no nestačia. Ak sa hodnota dieťaťa neustále viaže na výkon, môže nadobudnúť pocit, že musí byť stále o krok vpredu. Že nesmie tápať. Že nesmie byť zraniteľné.
Aj nadané dieťa však potrebuje byť najprv dieťaťom.
Potrebuje cítiť, že jeho hodnota nestojí iba na výsledkoch. Že nemusí mať hneď plán na celý život. Že jeho citlivosť nie je slabosť a jeho otázky nie sú chyba. Že talent nie je povinnosť podať výnimočný výkon, ale možnosť hľadať vlastnú cestu.
Budúcnosť vzdelávania nadaných detí preto neleží iba v rýchlejšom učive, súťažiach a individuálnych plánoch. Leží aj v schopnosti dospelých vytvoriť priestor, kde sa nadanie môže spojiť so zmyslom, ľudskosťou a zodpovednosťou.
Lebo skutočná otázka neznie iba:
„Ako ďaleko môže toto dieťa zájsť?“
Rovnako dôležitá otázka znie:
„Čo mu pomôže zostať vnútorne pevné, keď vidí ďalej, cíti hlbšie a premýšľa rýchlejšie než jeho okolie?“
MAREE, J. G., 2026. Gifted Minds, Challenging Times: Existential Support for the Gifted and Talented in the Anthropocene and Capitalocene. Gifted Education International. 42(2), 221-225. Dostupné z: https://doi.org/10.1177/02614294261445345
