Sú inteligentní ľudia skutočne emocionálne chladní a sociálne neohrabaní? Filmové stereotypy nás o tom často presviedčajú, no vedecké dáta hovoria niečo celkom iné.
Predstava vysoko inteligentného človeka je v našej kultúre často spätá s obrazom asociálneho génia, ktorý bojuje s emóciami a svet vníma len cez chladné dáta. Je to však realita, alebo len filmový mýtus? O intelektovom nadaní sa píše veľa, no máloktoré texty sa opierajú o exaktné vedecké údaje. V tomto článku sa pozrieme na päť vlastností, ktoré veda skutočne spája s vysokým IQ: od špecifického zmyslu pre humor až po prekvapivo vysokú emočnú inteligenciu.
Podľa štúdií sa vysoko inteligentní ľudia vyznačujú kvalitným zmyslom pre humor. Ako ilustráciu môžeme spomenúť výskum (5), v ktorom osoby sledovali krátke videoklipy, zatiaľ čo ich mozgy boli skenované magnetickou rezonanciou. Zistilo sa, že zábavné videá aktivovali oblasti mozgu, ktoré spracúvajú nezhodu, resp. prekvapenie.
Autori vďaka tomu prišli k záveru, že humor je v skutočnosti nezhoda, t.j. očakávame, že sa niečo stane, ale stane sa niečo úplne iné – a to je to, čo robí väčšinu vtipov zábavnými. Na rozpoznanie týchto nezhôd však potrebujeme aj zodpovedajúce intelektové schopnosti, čo vysvetľuje, prečo nadaní ľudia oplývajú zmyslom pre humor.
Niektorí autori sú dokonca presvedčení, že humor sa vyvinul ako prostriedok sexuálnej selekcie pre indikáciu inteligencie. Dobrý zmysel pre humor sa stal atraktívny preto, pretože odhaľuje inteligenciu, kreativitu a iné vlastnosti „dobrých génov“.
Ďalšia vedecky zdokumentovaná vlastnosť je otvorenosť, ktorá znamená záujem o nové skúsenosti či zážitky a ich aktívne vyhľadávanie. Ľudia s vysokou mierou otvorenosti sa radi zaujímajú o neznáme a radi ho aj objavujú. Častejšie volia nové a menej prebádané spôsoby riešenia problémov než by sa zameriavali na staré a osvedčené. Obyčajne majú bohatú fantáziu a široké spektrum záujmov. Otvorení ľudia sú nekonvenční, originálni, čo často vedie k tvorivým nápadom.
Emočne inteligentný človek sa vyznačuje vysokou mierou empatie, schopnosťou adekvátne vyjadrovať pozitívne aj negatívne emócie a predvídaním emočných stavov druhých ľudí v rôznych situáciách. Zásadný význam emočnej inteligencie v ľudskom živote spočíva v tom, že umožňuje vychádzať s ostatnými ľuďmi a nadväzovať uspokojivé vzťahy.
Hoci sú mnohí ľudia presvedčení, že intelektovo nadaní ľudia neoplývajú vysokou emočnou inteligenciou, opak je pravdou. Vďaka lepšiemu a rýchlejšiemu spracovaniu informácií sú schopní aj jednoduchšie prijímať a analyzovať emočné informácie a stimuly. Ide o mimoriadne konzistentný poznatok, ktorý dokladá mnoho výskumov.
Na mýte, ktorý hovorí, že inteligentní ľudia nemajú vysokú emočnú inteligenciu sa podieľajú najmä média. Je totiž celkom bežné, že pokiaľ sa v nejakom filme či seriály objaví nejaká geniálna osoba, takmer vždy jej scenáristi pripíšu aj rôzne socio-emočné deficity, excentrické či narcistické črty. Vytvára sa tak predstava, že nadaný človek má nižšiu emocionálnu inteligenciu, čomu však zásadne rozporujú vedecké dôkazy.
Morálne vedomie je schopnosť rozlišovať medzi pohnútkami a motívmi, ktoré sú správne alebo nevhodné, a prispôsobovať tomu svoje správanie. Morálna osoba sa riadi zmyslom pre spravodlivosť a uvažuje na základe univerzálnych etických princípov (napr. nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe).
Výskumy ukázali, že vysoká inteligencia vedie aj k vyšším rodinným hodnotám, mravným hodnotám (úcta, rešpekt) či environmentálnym (akú hodnotu pripisuje osoba ochrane a rozvoju prostredia, v ktorom žije). Treba samozrejme doplniť, že samotná inteligencia nevedie automaticky k mravnému, cnostnému alebo morálnemu správaniu. Inteligencia len predpokladá určitý morálny potenciál, ktorý musí byť rozvíjaný milujúcou rodinou a láskavým a podnetným prostredím. Mohli by sme totiž spomenúť mnoho inteligentných osobností v rôznych obdobiach ľudského žitia, kedy aj inteligentní ľudia konali nemravne, nemorálne, až neľudsky.
U nadaných ľudí sa často objavuje silná pohnútka k dosahovaniu nadpriemerných a vysokých výkonov. Túto tendenciu môžeme vidieť najmä v prípade, pokiaľ ide o oblasť dominantného záujmu jednotlivca. Napríklad, dieťa s vysokým potenciálom pre matematické nadanie, často prejavuje silné perfekcionistické tendencie v matematike.
Podľa viacerých odborníkov ide o dôsledok kombinácie genetických predispozícií a sociálneho prostredia, v ktorom človek vyrastá. Predpokladá sa, že nadaní ľudia sú už od útlejšieho veku pod väčším tlakom svojho okolia, ktorý ich vedie k vysokým nárokom na seba a podávaniu nadpriemerných výsledkov. Niekedy sa stáva, že vysoké nároky na seba vedú k paralýze, a nadaný človek môže napriek výborným intelektuálnym spôsobilostiam zlyhávať v stanovenej úlohe.
Vysoká inteligencia je často vnímaná ako výkonný procesor v počítači – rýchly, presný a chladný. Veda nám však ukazuje oveľa komplexnejší obraz. Je to schopnosť smiať sa na absurdite, vnímať hlboké morálne súvislosti a cítiť empatiu tam, kde iní vidia len dáta. Byť nadaným neznamená byť strojom, ale mať k dispozícii širšie spektrum nástrojov, ktorými môžeme vnímať a pretvárať svet okolo nás. Skutočným umením potom zostáva tento potenciál využiť nielen na riešenie logických úloh, ale aj na budovanie hlbších vzťahov a lepšej spoločnosti.
(1) Greengross, G., Martin, R. A., & Miller, G. (2012). Personality traits, intelligence, humor styles, and humor production ability of professional stand-up comedians compared to college students. Psychology of Aesthetics, Creativity, and the Arts, 6(1), 74–82.
(2) Greengross, G., & Miller, G. (2011). Humor ability reveals intelligence, predicts mating success, and is higher in males. Intelligence, 39(4), 188–192.
(3) Howrigan, D. P., & MacDonald, K. B. (2008). Humor as a mental fitness indicator. Evolutionary Psychology, 6(4), 625–666.
(4) Willinger, U., Hergovich, A., Schmoeger, M., Deckert, M., Stoettner, S., Bunda, I. ... Auff, E. (2017). Cognitive and emotional demands of black humour processing: the role of intelligence, aggressiveness and mood. Cognitive Processing, 18(2), 159-167.
(5) Neely, M., Walter, E., Black, J., & Reiss, A. (2012). Neural correlates of humor detection and appreciation in children. Journal of Neuroscience, 32(5), 1784-1790.
(6) Bartels, M., Weegen, F., van Beijsterveldt, T., & Boomsma D. (2012). The five factor model of personality and intelligence: A twin study on the relationship between the two constructs. Personality and Individual Differences, 53(4), 368-373.
(7) Schretlen, D., van der Hulst, E. J., Pearlson, D. G., & Gordon, B. (2010). A neuropsychological study of personality: trait openness in relation to intelligence, fluency, and executive functioning. Journal of Clinical and Experimental Neuropsychology, 32(10), 1068-1073.
(8) von Stumm, S. (2013). Investment traits and intelligence in adulthood: assessment and associations. Journal of Individual Differences, 34(2), 82-89.
(9) Waiyavutti, Ch., Johnson, W., & Deary, I. (2012). Do personality scale items function differently in people with high and low IQ? Psychological Assessment, 24(3), 545-555.
(10) Corso, S. (2001). Emotional Intelligence in Adolescents: How it Relates to Giftedness. Masters Theses & Specialist Projects. Paper 686.
(11) Fábik, D. (2017a). Comparison of emotional intelligence of students enrolled in special educational program for intellectually gifted pupils and pupils of the ordinary educational environment. Slavonic Pedagogical Studies Journal, 6(1), 3-11.
(12) Lupu, V. (2012). Emotional intelligence in gifted and non-gifted high school students. Buletin Stiintific, 17(2), 128-132.
(13) Schwean, L., Saklofske, D., Widdifield-Konkin, L., Parker, J., & Kloosterman, P. (2006). Emotional intelligence and gifted children. E-Journal of Applied Psychology: Emotional Intelligence, 2(2), 30-37.
(14) Kohlberg, L. (1964). Development of moral character and moral ideology. In Hofmann, M. L., Hofmann (Eds.), Review of Child Development Research (pp. 383–431). New York: Russell Sage Foundation.
(15) Narváez, D. (1993). High achieving students and moral judgement. Journal for the Education of the Gifted, 16(3), 268-279.
(16) Terman, M. (1925). Mental and physical traits of a thousand gifted children. Genetic Studies of Genius Volume 1. Stanford (CA): Stanford University Press.
(17) Guignard, J., Jacquet, A., & Lubart, T. (2012). Perfectionism and anxiety: a paradox in intellectual giftedness? PLoS One, 7(7).
(18) Fábik, D. (2019). Psychológia intelektovo nadaných žiakov. EQUILIBRIA
(19) Krčík Babjaková, T. (2024). Žiaci s vysokým IQ. MP Academy
