
Veľa rodičov, priateľov alebo učiteľov by si mohli klásť zásadnú otázku - ale PREČO?
Prečo to mám riešiť?
Prečo sa mám k nemu správať citlivejšie?
Prečo ho mám viac stimulovať?
Prečo by dieťa malo vedieť, že je nadané?
Odpoveď "lebo medveď na štyri je maco" by nám neprešla, obzvlášť u nadaných.
Predstavte si, že máte vysoko vyvinuté myslenie. Nehovoríme o veľkom extréme, ale v istých momentoch jednoducho cítite rozdiel medzi sebou a svojím okolím. Áno, toto sa bežne stáva každému jednému človeku. Myslieť si, že sme v istých situáciách výnimoční alebo iní je dobré a normálne. Avšak, nadaným žiakom sa to stáva omnoho častejšie a intenzívnejšie. Nebaví ich humor rovesníkov. Majú iné záujmy. Majú vnútorné nutkanie pracovať na veciach s vyšším dobrom. Nevedia vypnúť hlavu. Mnoho krát vidia riešenia úplne bežných problémov skôr, než ich okolie. Možno to miestami znie ako sci-fi, preto si to prirovnáme ku futbalistovi.
Predstavme si, že skvelý futbalista je v družstve so slabšími futbalistami, rovesníkmi. Často krát sa môže stať, že ho nemajú radi, prípadne na neho žiarlia, lebo je vo futbale najlepší, strieľa najviac gólov. Rovnako sa tento futbalista časom môže dostať do úzkostí lebo dlhodobo má silnú vnútornú motiváciu na sebe pracovať ale nemá takú možnosť, nevie sa posúvať vpred. Veľmi jednoducho sa môže stať jedna vec - po istých mesiacoch začne hrať sa úrovni svojich spoluhráčov. Nechce vynikať aby mal priateľov - chce zapadnúť. Keď nebude na hodinách futbalu viac stimulovaný, zabudne sa to čo vedel a začne hrať priemerne. Môže sa stať aj to, že sa pretvaruje (môže to byť vedomé ale aj nevedemé). Rovnako, ak zo seba nevydá na hodine futbalu to čo vie, tak v jeho vnútri nebude uspokojený a môže sa to prejavovať podráždeným správaním mimo futbalu. Alebo, keď mu tréner nedá cvičenia hodné jeho kvalít, tak bude na hodinách vyrušovať a vystrájať.
☝ Toto sú úplné bežné situácie, s ktorými sa stretáva nadaný žiak v školskom prostredí a zároveň dôvody, prečo by sme nadanému žiakovi mali venovať zvýšenú pozornosť.
Zvýšená stimulácia sa dá chápať v rôznych kontextoch - napríklad:
Zvýšená stimulácia v školskom prostredí - tá sa dá chápať ako väčšie množstvo úloh, inakšie typy úloh v čase vyučovania, rôzne formy výuky, bádateľské aktivity, možnosť slobody a voľby pre takáto dieťa a všetko, čo vie ponúknuť IVP (individuálny vzdelávací program).
Zvýšená stimulácia v mimoškolskom prostredí - napríklad poobedňajšie krúžky, prázdninové aktivity (detská univerzita, tábory), stretávanie sa s podobnými rovesníkmi, online aktivity, kurzy.
A teda - prečo?
Niektorí nadaní žiaci potrebujú zvýšenú stimuláciu ako soľ, niektorí veľmi málo alebo vôbec - je to veľmi individuálne. Je mnoho nadaných žiakov, ktorí v triede nechcú vynikať. Svoje úlohy a zadania si plnia tak precízne a poslušne, že im to zaberie dostatok času a nepotrebujú v rámci hodiny vyššiu stimuláciu (tá sa samozrejme ale hodí v takom prípade rôznejšími typmi úloh, bežné úlohy vieme nahradiť kreatívnejšími). Rovnako poznáme nadaných žiakov, ktorí majú pomalšie tempo ako ich rovesníci. Taktiež existujú žiaci s dvojitou výnimočnosťou (to znamená intelektové nadanie a porucha, napríklad ADHD, vývinové poruchy učenia, Aspergerov syndróm a pod.). Veríme tomu, že učiteľ si už vie na hodine vyhodnotiť sám, či žiak potrebuje zvýšenú stimuláciu a v akej miere. V prípade, že je nadaný žiak do jednej oblasti/predmetu veľmi zahĺbený a zaujatý, je možné, že ovláda predmet na úrovni svojho učiteľa (ak nie lepšie) - v takom prípade je samozrejme zvýšená stimulácia alebo voľnosť v aktivite je potrebná. Ako vidíme, je to veľmi individuálne. To, ako vieme žiaka stimulovať v školskom prostredí si v niektorom blogu taktiež priblížime.
Dôkazom, že nadané dieťa je v niektorých prípadoch svojské a potrebuje zvlášť prístup je ich mozog.
Intelektové nadanie ako také je neuroatypia - je to neurofyziologická odlišnosť na úrovni mozgu, ktorú je možné sledovať napríklad aj na magnetickej rezonancii. Tým pádom vieme povedať, že nadaní žiaci majú v istom smere odlišné fungovanie mozgu - mozog pracuje rýchlejšie a efektívnejšie.
"Nadaní mávajú výraznejšie citové prežívanie a emocionálne reakcie, viac vnímajú vnemy z okolia, viac premýšľajú, rýchlejšie jednajú. Žijú skrátka s omnoho vyššou intenzitou než bežná populácia ľudí. To môže byť prínosné, ale taktiež devastujúce, záleží na tom, či s takým potenciálom jeho nositelia vedia pracovať." (Stehlíková M., 2016. Život s vysokou inteligencí. Praha : Tiskárna v Ráji, s.r.o., PArdubice, 2016.25-26 s. ISBN 978-80-271-0101-6).
Posledná veta v téme Mozog je veľmi podstatná - všetko záleží na tom, či vie nadaný so svojím potenciálom pracovať. Tak čo myslíte, aká je odpoveď?
Samozrejme, že ÁNO. Je to veľmi podstatná informácie ako pre rodiča, učiteľa tak aj pre samotného nadaného žiaka.
Tamara Krčík Babjáková
špeciálna pedagogička


