3 piliere intelektového nadania

Autor: Mgr. Natália Ganajová, pedagogička

Intelektovo nadané deti vykazujú nadpriemerné schopnosti v oblasti myslenia, učenia sa, riešenia problémov, ale aj v oblasti kreativity či emotivity. Tieto schopnosti sa môžu prejaviť už v ranom veku, napr. v podobe včasného rozprávania, mimoriadneho záujmu o fakty, hlbokých otázok alebo netypicky kvalitnej pamäti. Sú ako rastliny s mimoriadne bohatým koreňovým systémom – potrebujú osobitnú starostlivosť a pri nesprávnom prístupe môžu zakrpatieť. Pochopenie ich potrieb, citlivostí a spôsobu myslenia je kľúčom k tomu, aby sa mohli rozvíjať nielen intelektuálne, ale aj emočne a sociálne. 

Nadané a talentované deti tvoria špecifickú a zároveň vnútorne rôznorodú skupinu. Pre naplnenie edukačných potrieb a potenciálu každého nadaného dieťaťa je potrebné vytvoriť súbor podmienok, ktoré sú navzájom prepojené a pôsobia dlhodobo. Systém podpory nadania a starostlivosti o nadaných je dôležité rozvíjať na strategickej a koncepčnej úrovni. Na to, ako sa intelektovo nadané deti zaradia do spoločnosti a ako sa v nej budú cítiť, majú vplyv tri sociálne skupiny: rodina, škola a rovesníci. Poďme sa postupne bližšie pozrieť na všetky tri: 

Rodinné zázemie nadaných detí

Silná podpora nadaných detí v rodinnom prostredí je nesmierne dôležitá preto, lebo nadané deti nie sú vždy v súlade so svojím širším okolím. Často im chýba pocit spolupatričnosti (napr. v škôlke, v škole), z dôvodu ktorého potrebujú domov ako bezpečný prístav, kde načerpajú sily a „dobijú batérie“. U všetkých detí, ale najmä u nadaných, sú potreby, motivácia či záujem vo veľkej miere podmienené a ovplyvnené správaním najbližších osôb z rodiny. Preto základy optimálneho vývinu nadaného dieťaťa možno stavať na pozitívnych a efektívnych vzťahoch k dieťaťu. Rodičia by nemali komunikovať s nadaným dieťaťom tak, že ho  ustavične napomínajú, opravujú, prikazujú. Odporúčame partnerskú, tolerantnú, otvorenú komunikáciu, bez používania direktívnych, autoritatívnych metód a prístupov. Fábik (2019) v tejto súvislosti odporúča: 

1. Vytvoriť emočne vrelú domácu klímu, v ktorej cíti dieťa bazálnu dôveru k rodičovi a môže sa naňho v prípade potreby obrátiť;
2. Umožniť dieťaťu vyjadriť svoje emócie, hoci by pre rodiča samotného mohli byť aj menej zrozumiteľné či úzkostné;
3. Poskytnúť dieťaťu možnosť rozvíjať svoje záujmy.

Okrem toho, je v rodinnom prostredí potrebné dbať aj na pozitívne vzory pre nadané deti. Ako uvádza Sternberg (2000), inteligentní ľudia často sami aktívne vyhľadávajú vhodné vzory. Počas svojho života ich môžu mať niekoľko, pričom ich vlastný úspech predstavuje kombináciu najlepších vlastností jednotlivých modelov. Inými slovami, úspešne inteligentní ľudia svoje modely otrocky nekopírujú, ale skôr budujú vlastnú nezameniteľnú identitu. Pozorujú tiež ľudí, ktorí zlyhali, a snažia sa zistiť, prečo zlyhali, aby oni sami mohli postupovať inak. 

Ako sme uviedli, intelektovo nadané deti často inklinujú k prospešným vzorom, avšak vieme, že to nemusí byť vždy pravidlo a v období dospievania, keď sú deti zraniteľnejšie v sociálnej sfére, sa môžu uchýliť aj k menej vhodným vzorom. Platí to najmä pre deti s dvojitou výnimočnosťou, napr. deti s ADHD, poruchou autistického spektra či vývinovými poruchami učenia. Je preto dôležité, aby sa dieťa mohlo oprieť o určitý vzor a čerpať z neho nové podnety.

Školské zázemie nadaných detí

Okrem rodiny a sociálnych vzorov hrá významnú úlohu aj vzdelávacia inštitúcia poskytujúca podporné opatrenia. Podľa Rohovej (2024) má byť cieľom podporných opatrení plnohodnotné zapájanie detí alebo žiakov do výchovy a vzdelávania a rozvíjanie ich vedomostí, zručností a schopností. Katalóg podporných opatrení špecifikuje podporné opatrenia vo výchove a vzdelávaní poskytované školou alebo školským zariadením, ktoré sú potrebné na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti zručnosti a schopnosti. 

Prostredníctvom podporných opatrení vo výchovno-vzdelávacom procese môže školský systém adresnejšie reagovať a plnohodnotnejšie zapájať do výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiakov s nadaním, ale aj žiakov, ktorých zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, správanie, kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú poskytnutie podporného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné:

1. Rešpektovať rozdielne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov. Hoci to navonok nemusí byť zjavné, každý intelektovo nadaný žiak má špecifické potreby, ktoré je dôležité v čo najväčšej miere a čo najskôr odhaliť a nasledovať. 
2. Nepodporovať prílišnú súťaživosť v triede, žiaci sú potom príliš zameraní na výkon, nie na radosť z učenia. 
3. Vytvárať v triede také situácie, aby každý žiak mohol v určitom momente zažiť úspech na základe svojich silných stránok a preferencií. 

Rovesnícke skupiny nadaných detí

Začlenenie do školského kolektívu môže byť náročné pre každé dieťa, hoci o poznanie ťažšie môže byť pre výnimočných žiakov. Mnohé deti s priemernými schopnosťami vnímajú svojich nadaných rovesníkov ako „predvádzanie sa“ a snažia sa od nich dištancovať. Inokedy môže sociálnu izoláciu spôsobovať jednoducho fakt, že nadané deti nemajú okolo seba deti s rovnakými záujmami a lepšie si rozumejú so staršími deťmi či dospelými, s ktorými môžu diskutovať na komplikovanejšie témy. Neraz môžu byť označované ako nevychované, prípadne zlé, nakoľko sa vymykajú určitému štandardu. Tieto problémy môžu byť natoľko závažné, že niekedy deti dosahujú nižšie akademické výkony, ako by mohli, vzhľadom k svojim schopnostiam (Paceková, 2013). V triedach alebo školách pre nadaných žiakov, môže zase nastať iný problém. Neraz dochádza k vzájomnej rivalite alebo prehnanej ambicióznosti, ktorá môže narúšať klímu triedy a vzájomné vzťahy medzi deťmi (Fábik, 2019). V tejto súvislosti odporúčame: 

1. Podporovať diskusiu o problémoch, pretože aj dieťa je dôležitý prvok spoločnosti a často vie odhadnúť situáciu a navrhnúť relevantné riešenie. 
2. Snažiť sa o presadzovanie takých úloh, aby sa skupina intelektovo  nadaných rovesníkov mohla prejaviť ako tím. Tieto deti sú často individualisti, je teda dôležité ukazovať im, že je v poriadku pri niektorých druhoch problémov spojiť sily a pracovať spoločne. 
3. Ako veľmi vhodné sa javí pozývať na besedy rôznych odborníkov, aby sa žiaci mohli viac zahĺbiť do obľúbených tém a bez obáv z nepochopenia klásť akékoľvek otázky súvisiace s ich predmetom záujmu. 

Použitá literatúra

Fábik, D. (2019). Psychológia intelektovo nadaných žiakov. EQUILIBRIA.

Paceková, I. (2013). Tréning sociálnych zručností ako metóda prevencie problémového správania detí mladšieho školského veku. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Rohová, J. (2024). Nadaný žiak na 1. stupni ZŠ. RAABE.

Sternberg, R. (2000). Úspešná inteligencia. SOFA.

Autor: Natália Ganajová