Viaceré neurologické štúdie z 21. storočia potvrdili vzťah medzi veľkosťou mozgu a inteligenciou (1-3). Ľudia s väčším objemom mozgu majú aj vyššiu pravdepodobnosť pre vysokú inteligenciu počas života.
Nie je to však univerzálne pravidlo, stále ide len o pravdepodobnosť. Mozog Alberta Einsteina bol napríklad takmer o 200 gramov ľahší (1230 gramov) ako mozog bežného dospelého človeka (1400 gramov).
V širokej verejnosti je stále populárny mýtus, ktorý tvrdí, že ľudia s vysokou inteligenciou majú nízku emocionálnu či sociálnu inteligenciu. Exaktné výskumy však naznačujú, že vysoká inteligencia je spätá s adekvátnymi socio-emocionálnymi kompetenciami, vrátane stability osobnosti, zvládania stresu, empatie či sociálnej adaptácie (4,5).
Mýtus sa rozšíril vďaka mnohým seriálom či filmom, kde je takmer pravidlom, že génius vždy oplýva nejakými excentrickými alebo narcistickými črtami, má problémy s empatiou alebo sociálnym vnímaním situácie. Vedecké poznanie však tieto interpretácie vôbec nepodporuje.
Pri opakovanom testovaní výšky Vášho IQ sa bude výsledok s najväčšou pravdepodobnosťou vždy trochu líšiť (+- až 10 bodov). Na výsledok totiž vplýva použitý diagnostický nástroj, rovnako aj psychický a fyzický stav testovaného.
Negatívne emočné rozpoloženie, úzkosť z testovania či oslabený fyzický stav, napr. pod vplyvom choroby či nedostatku spánku, môže zásadne znížiť výšku dosiahnutého výsledku. Naopak, primeraná regenerácia organizmu a dobrý fyzický stav, prispievajú aj k optimálnemu výsledku.
Výskumy zistili (6), že kombinácia vyššej inteligencie, svedomitosti a zvedavosti človeka, predpokladá vysoký výkon v rôznych sférach edukačnej a akademickej činnosti. Tieto komponenty nazvali „hungry mind“, teda niečo ako „hladná myseľ“.
Ukazuje sa tým, že inteligencia skutočne prispieva k úspechu v živote, no rovnako dôležité sú aj charakteristiky našej osobnosti - v tomto prípade svedomitosť a zvedavosť človeka.
Hoci výška IQ zostáva v priebehu života relatívne stabilná, rôzne životné okolnosti a životný štýl môžu meniť jej výšku, v pozitívnom aj negatívnom kontexte. Negatívne pôsobia najmä traumatické zážitky, tvrdá disciplína v rodinách alebo dlhodobé psychické ťažkosti. Pozitívne pôsobí intelektuálny životný štýl, kedy osoba každodenne vykonáva dostatočne náročné kognitívne operácie (napr. čítanie kníh, premýšľanie nad stanovenými problémami) a dokáže sa hlboko a sústredene ponoriť do najrôznejších intelektuálnych výziev (7).
Mozog vysoko inteligentného človeka nie je odlišný v kvantitatívnych ukazovateľoch (napr. zapojenie viacerých oblastí mozgu, percento využívania mozgu), ale v neurálnej účinnosti. Mozog vysoko inteligentného človeka teda nepracuje viac, ale efektívnejšie.Zobrazovania mozgu (pomocou fMRI) napríklad ukázali, že vysoká inteligencia sa spája s efektívnejšími a robustnejšími nervovými vláknami medzi rôznymi oblasťami mozgu. Taktiež sa ukázalo, že u inteligentnejších jednotlivcov dochádza pri kognitívne náročných úlohách k nižšej spotrebe glukózy a kyslíka (8).
Existujú výskumy, ktoré preukázali pozitívny vzťah medzi výškou inteligencie a tvorivosťou. Vo všeobecnosti však treba povedať, že nejde o pevné pravidlo. Veľmi často nie sú vysoko inteligentné osoby nadmieru tvorivé. Vysokou tvorivosťou naopak disponujú veľmi často ľudia s bežnou alebo mierne nadpriemernou inteligenciou (4).
Pri nadmernom alkoholickom opojení, ktoré vytvára tzv. "okno" nejde o stratu pamäte či pokles intelektových schopností. V skutočnosti alkohol narúša schopnosť vytvárať nové dlhodobé spomienky (9).
Existuje tzv. Savant syndróm. Títo ľudia majú intelektové schopnosti na úrovni mentálneho postihnutia, avšak v určitej oblasti prejavujú geniálne schopnosti, napr. majú výborné matematické myslenie, unikátnu pamäť alebo špecifické danosti pre výtvarné umenie. Najčastejšie sa vyskytuje u osôb postihnutých poruchou autistického spektra.
Reálnym príkladom osoby so Savant syndrómom je Kim Peek, ktorý bol inšpiráciou pre hlavnú postavu vo filme Rain Man (stvárnený Dustinom Hoffmanom). Kirk mal v bežnom živote obrovské ťažkosti s motorickými zručnosti či sociálnou inteligenciou, no disponoval neuveriteľnými kognitívnymi schopnosťami. Dokázal si zapamätať celé telefónne zoznamy či detailné informácie o histórií alebo športových štatistikách.
Výška IQ sa u detí v priebehu letných mesiacov dočasne mierne znižuje (10). Rodičia však môžu byť pokojní. Výskumníci totiž uvádzajú, že po nástupe do školy sa výška IQ zase obnoví. Dočasný výpadok intelektuálnych schopností počas prázdnin spôsobuje s najväčšou pravdepodobnosťou menšie využívanie rôznych exekutívnych funkcií, ako je organizovanie či plánovanie.
Literatúra
Autor: Dušan Fábik
