Sú inteligentní ľudia skutočne emocionálne chladní a sociálne neohrabaní? Filmové stereotypy nás o tom často presviedčajú, no vedecké dáta hovoria niečo celkom iné.

Predstava vysoko inteligentného človeka je v našej kultúre často spätá s obrazom asociálneho génia, ktorý bojuje s emóciami a svet vníma len cez chladné dáta. Je to však realita, alebo len filmový mýtus? O intelektovom nadaní sa píše veľa, no máloktoré texty sa opierajú o exaktné vedecké údaje. V tomto článku sa pozrieme na päť vlastností, ktoré veda skutočne spája s vysokým IQ: od špecifického zmyslu pre humor až po prekvapivo vysokú emočnú inteligenciu.

Zmysel pre humor  (1-5)

Podľa štúdií sa vysoko inteligentní ľudia vyznačujú kvalitným zmyslom pre humor. Ako ilustráciu môžeme spomenúť výskum (5), v ktorom osoby sledovali krátke videoklipy, zatiaľ čo ich mozgy boli skenované magnetickou rezonanciou. Zistilo sa, že zábavné videá aktivovali oblasti mozgu, ktoré spracúvajú nezhodu, resp. prekvapenie. 

Autori vďaka tomu prišli k záveru, že humor je v skutočnosti nezhoda, t.j. očakávame, že sa niečo stane, ale stane sa niečo úplne iné – a to je to, čo robí väčšinu vtipov zábavnými. Na rozpoznanie týchto nezhôd však potrebujeme aj zodpovedajúce intelektové schopnosti, čo vysvetľuje, prečo nadaní ľudia oplývajú zmyslom pre humor.

Niektorí autori sú dokonca presvedčení, že humor sa vyvinul ako prostriedok sexuálnej selekcie pre indikáciu inteligencie. Dobrý zmysel pre humor sa stal atraktívny preto, pretože odhaľuje inteligenciu, kreativitu a iné vlastnosti „dobrých génov“.

Otvorenosť  (6-9)

Ďalšia vedecky zdokumentovaná vlastnosť je otvorenosť, ktorá znamená záujem o nové skúsenosti či zážitky a ich aktívne vyhľadávanie. Ľudia s vysokou mierou otvorenosti sa radi zaujímajú o neznáme a radi ho aj objavujú. Častejšie volia nové a menej prebádané spôsoby riešenia problémov než by sa zameriavali na staré a osvedčené. Obyčajne majú bohatú fantáziu a široké spektrum záujmov. Otvorení ľudia sú nekonvenční, originálni, čo často vedie k tvorivým nápadom.

Vysoká emočná inteligencia  (10-13)

Emočne inteligentný človek sa vyznačuje vysokou mierou empatie, schopnosťou adekvátne vyjadrovať pozitívne aj negatívne emócie a predvídaním emočných stavov druhých ľudí v rôznych situáciách. Zásadný význam emočnej inteligencie v ľudskom živote spočíva v tom, že umožňuje vychádzať s ostatnými ľuďmi a nadväzovať uspokojivé vzťahy.

Hoci sú mnohí ľudia presvedčení, že intelektovo nadaní ľudia neoplývajú vysokou emočnou inteligenciou, opak je pravdou. Vďaka lepšiemu a rýchlejšiemu spracovaniu informácií sú schopní aj jednoduchšie prijímať a analyzovať emočné informácie a stimuly. Ide o mimoriadne konzistentný poznatok, ktorý dokladá mnoho výskumov. 

Na mýte, ktorý hovorí, že inteligentní ľudia nemajú vysokú emočnú inteligenciu sa podieľajú najmä média. Je totiž celkom bežné, že pokiaľ sa v nejakom filme či seriály objaví nejaká geniálna osoba, takmer vždy jej scenáristi pripíšu aj rôzne socio-emočné deficity, excentrické či narcistické črty. Vytvára sa tak predstava, že nadaný človek má nižšiu emocionálnu inteligenciu, čomu však zásadne rozporujú vedecké dôkazy.

Vysoké morálne vedomie  (14-16)

Morálne vedomie je schopnosť rozlišovať medzi pohnútkami a motívmi, ktoré sú správne alebo nevhodné, a prispôsobovať tomu svoje správanie. Morálna osoba sa riadi zmyslom pre spravodlivosť a uvažuje na základe univerzálnych etických princípov (napr. nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe).

Výskumy ukázali, že vysoká inteligencia vedie aj k vyšším rodinným hodnotám, mravným hodnotám (úcta, rešpekt) či environmentálnym (akú hodnotu pripisuje osoba ochrane a rozvoju prostredia, v ktorom žije). Treba samozrejme doplniť, že samotná inteligencia nevedie automaticky k mravnému, cnostnému alebo morálnemu správaniu. Inteligencia len predpokladá určitý morálny potenciál, ktorý musí byť rozvíjaný milujúcou rodinou a láskavým a podnetným prostredím. Mohli by sme totiž spomenúť mnoho inteligentných osobností v rôznych obdobiach ľudského žitia, kedy aj inteligentní ľudia konali nemravne, nemorálne, až neľudsky.

Tendencia k vysokému výkonu  (17-19)

U nadaných ľudí sa často objavuje silná pohnútka k dosahovaniu nadpriemerných a vysokých výkonov. Túto tendenciu môžeme vidieť najmä v prípade, pokiaľ ide o oblasť dominantného záujmu jednotlivca. Napríklad, dieťa s vysokým potenciálom pre matematické nadanie, často prejavuje silné perfekcionistické tendencie v matematike. 

Podľa viacerých odborníkov ide o dôsledok kombinácie genetických predispozícií a sociálneho prostredia, v ktorom človek vyrastá. Predpokladá sa, že nadaní ľudia sú už od útlejšieho veku pod väčším tlakom svojho okolia, ktorý ich vedie k vysokým nárokom na seba a podávaniu nadpriemerných výsledkov. Niekedy sa stáva, že vysoké nároky na seba vedú k paralýze, a nadaný človek môže napriek výborným intelektuálnym spôsobilostiam zlyhávať v stanovenej úlohe. 

Záverom

Vysoká inteligencia je často vnímaná ako výkonný procesor v počítači – rýchly, presný a chladný. Veda nám však ukazuje oveľa komplexnejší obraz. Je to schopnosť smiať sa na absurdite, vnímať hlboké morálne súvislosti a cítiť empatiu tam, kde iní vidia len dáta. Byť nadaným neznamená byť strojom, ale mať k dispozícii širšie spektrum nástrojov, ktorými môžeme vnímať a pretvárať svet okolo nás. Skutočným umením potom zostáva tento potenciál využiť nielen na riešenie logických úloh, ale aj na budovanie hlbších vzťahov a lepšej spoločnosti.

Použitá literatúra

(1) Greengross, G., Martin, R. A., & Miller, G. (2012). Personality traits, intelligence, humor styles, and humor production ability of professional stand-up comedians compared to college students. Psychology of Aesthetics, Creativity, and the Arts, 6(1), 74–82.

(2) Greengross, G., & Miller, G. (2011). Humor ability reveals intelligence, predicts mating success, and is higher in males. Intelligence, 39(4), 188–192.

(3) Howrigan, D. P., & MacDonald, K. B. (2008). Humor as a mental fitness indicator. Evolutionary Psychology, 6(4), 625–666.

(4) Willinger, U., Hergovich, A., Schmoeger, M., Deckert, M., Stoettner, S., Bunda, I. ... Auff, E. (2017). Cognitive and emotional demands of black humour processing: the role of intelligence, aggressiveness and mood. Cognitive Processing, 18(2), 159-167.

(5) Neely, M., Walter, E., Black, J., & Reiss, A. (2012). Neural correlates of humor detection and appreciation in children. Journal of Neuroscience, 32(5), 1784-1790.

(6) Bartels, M., Weegen, F., van Beijsterveldt, T., & Boomsma D. (2012). The five factor model of personality and intelligence: A twin study on the relationship between the two constructs. Personality and Individual Differences, 53(4), 368-373.

(7) Schretlen, D., van der Hulst, E. J., Pearlson, D. G., & Gordon, B. (2010). A neuropsychological study of personality: trait openness in relation to intelligence, fluency, and executive functioning. Journal of Clinical and Experimental Neuropsychology, 32(10), 1068-1073. 

(8) von Stumm, S. (2013). Investment traits and intelligence in adulthood: assessment and associations. Journal of Individual Differences, 34(2), 82-89.

(9) Waiyavutti, Ch., Johnson, W., & Deary, I. (2012). Do personality scale items function differently in people with high and low IQ? Psychological Assessment, 24(3), 545-555.

(10) Corso, S. (2001). Emotional Intelligence in Adolescents: How it Relates to Giftedness. Masters Theses & Specialist Projects. Paper 686.

(11) Fábik, D. (2017a). Comparison of emotional intelligence of students enrolled in special educational program for intellectually gifted pupils and pupils of the ordinary educational environment. Slavonic Pedagogical Studies Journal, 6(1), 3-11.

(12) Lupu, V. (2012). Emotional intelligence in gifted and non-gifted high school students. Buletin Stiintific, 17(2), 128-132.

(13) Schwean, L., Saklofske, D., Widdifield-Konkin, L., Parker, J., & Kloosterman, P. (2006). Emotional intelligence and gifted children. E-Journal of Applied Psychology: Emotional Intelligence, 2(2), 30-37.

(14) Kohlberg, L. (1964). Development of moral character and moral ideology. In Hofmann, M. L., Hofmann (Eds.), Review of Child Development Research (pp. 383–431). New York: Russell Sage Foundation.

(15) Narváez, D. (1993). High achieving students and moral judgement. Journal for the Education of the Gifted, 16(3), 268-279.

(16) Terman, M. (1925). Mental and physical traits of a thousand gifted children. Genetic Studies of Genius Volume 1. Stanford (CA): Stanford University Press.

(17) Guignard, J., Jacquet, A., & Lubart, T. (2012). Perfectionism and anxiety: a paradox in intellectual giftedness? PLoS One, 7(7).

(18) Fábik, D. (2019). Psychológia intelektovo nadaných žiakov. EQUILIBRIA 

(19) Krčík Babjaková, T. (2024). Žiaci s vysokým IQ. MP Academy

Autor: Anikó Mituchová, 3.11.2025

Existuje veľmi častý mýtus o intelektovo nadaných deťoch, že sú málo empatické. Možno vás prekvapí, ale je to presne naopak! Pojem empatie, ktorý psychológovia dnes tak často používajú, definuje schopnosť vycítiť, vnímať, pochopiť a dokonca aj intenzívne prežívať emocionálny stav druhého človeka.

Vďaka empatii dokážeme s ľuďmi úprimne komunikovať, napojiť sa na nich, vnímať ich pocity. Empatiu rozlišujeme od sympatie, kedy prežívame k druhému človeku pozitívne pocity.

Nadané deti vnímajú všetko, čo v sebe potláčate

Ako píše francúzska autorka Jeanne Siaud-Facchin vo svojej knihe Superinteligentné dieťa, intelektovo nadané deti majú vysokú schopnosť empatie. Mimoriadne sofistikovane vnímajú citový stav druhého človeka. Zaujímavým momentom je, že na tento citový stav spontánne reagujú. Vycítia aj ten najmenší záchvev emócie, ktorá človekom práve lomcuje.

A teraz zadržte dych! Môže sa stať dokonca aj to, že intelektovo nadané dieťa vycíti emocionálny stav dospelej osoby už v okamihu, keď si to ona ešte ani nestihla uvedomiť! Vycíti také pocity, ktoré sa v druhom človeku ešte ani nestihli zvedomiť, prípadne tieto pocity potláča - alebo ich nechce cítiť.

Nemohla som pred dcérou nič predstierať

A sme doma, však, rodičia? Toto je presne ten čudný znak nadania, ktorý som dlho nedokázala pomenovať, až kým som si vysvetlenie neprečítala v tejto veľmi cennej knihe. Vždy som mala pocit, že dcéra reaguje na moje podvedomie, na moje vnútro a nie na to, čo som práve ukazovala svetu. Nemohla som pred ňou nič predstierať. Keď bola bábätko, napojila sa na moju psychiku a bola v pohode iba vtedy, keď som bola skutočne spokojná aj ja. Ak som cítila hnev, ale navonok som sa usmievala, jej správanie mi nastavilo okamžité zrkadlo.

Po návšteve plakala aj 3 hodiny

Ak sme s manželom neboli na seba napojení a riešili sme problémy, naša rodinná pohoda sa v okamihu vychýlila. Dcéra poplakávala, nevedela spať, odmietala spolupracovať, bola jednoducho ako odtrhnutá z reťaze a mňa to ešte viac vyčerpávalo. Kým bola veľmi maličká, snažili sme sa minimalizovať rušivé faktory, uzavreli sme sa do vlastnej bubliny, venovali sme jej maximum času a energie. Nedalo sa inak, žiadne výlety nehrozili, cesty autom boli hotové utrpenie. Zmenili sme prostredie a dcérka reagovala zvláštne, prehnane, s obrovským plačom. Prišla návšteva? Večer sme si „vychutnali“ aj 3-hodinový plač. Ja som vedela, čo sa deje, prečo to moja dcéra robí. Svojmu okoliu som to ale vysvetliť nedokázala. A kruh mojej osamelosti sa uzatváral, boli sme my traja proti celému svetu…

Neskôr, keď už bola dcérka väčšia, neustále som sa s ňou rozprávala, opisovala jej svoj vnútorný svet. Okrem toho, že sa dostávala do neustáleho kontaktu s materinským jazykom, aj ja som sa vďaka hlasným monológom upokojila. Bol to náš spôsob, ako sa dostať znovu do pohody.

Rodičia potrebujú empatickú pomoc

Keď prišli priatelia na návštevu, vytrhlo nás to z režimu a dcérka si žiadala späť svoj pokoj – plačom, mrnčaním. Vyžadovala si neustálu pozornosť, chcela sa dlho-predlho dojčiť a ja som nevedela prehodiť s kamarátkami ani dve vety. Trvalo to celé roky. Moja intelektovo nadaná dcéra si vyžadovala skutočne 120 % môjho času a plnej pozornosti. Aj preto je výchova týchto detí neskutočne náročná a rodičia potrebujú pomoc. Ani najbližšia rodina často nedokáže pochopiť, čo títo rodičia prežívajú – pretože im to ani nevedia opísať. „Prečo to dieťa tak rozmaznávaš? Veď ho polož, neuč ho na ruky, ono si zvykne.“ Nie, nezvykne si a život tejto rodiny sa bude iba zhoršovať. Toto nie sú rady, ktoré pri výchove týchto detí zaberajú. Pomôže len empatia a citlivé ucho, ktoré si bez odsudzovania takýchto rodičov vypočuje. A tiež skupina iných rodičov, ktorí si prechádzajú niečím podobným. Ale o tom si napíšeme niekedy nabudúce.

Dcéra cíti, že pani učiteľka je smutná

Niekedy je možno až „prehnaná empatia“ týchto detí vyslovene pudová, mohli by sme ju prirovnať k zvieraciemu inštinktu. Aj pes inštinktívne vycíti, keď sa ho človek bojí a na strach reaguje agresivitou. Iné zviera zasa svojím správaním komunikuje blížiacu sa búrku. Takto dokáže inteligentné dieťa vnímať vznikajúci konflikt medzi dvoma ľuďmi, dokonca ešte predtým, ako medzi nimi odznejú bolestivé slová, ktoré samotnú hádku vyvolajú. Niekedy môže dieťa reagovať skôr, než hádka vznikne – a to len preto, aby sa ju pokúsilo oddialiť, odvrátiť. Dospelí tomu, samozrejme, nerozumejú. Nechápu, o čo sa dieťa snaží, prečo chce „už zase“ prilákať pozornosť na seba. Pretože ono zúfalo nechce, aby sa jeho rodičia opäť hádali… Autorka v knihe ďalej píše:

„Manon je v škole veľmi tichá. Cíti, že pani učiteľka je smutná. Pre ostatné deti je ale tento deň rovnaký ako inokedy.“

„Františkov otec príde domov a každému dá pusu. Večera prebieha podľa bežného scenára, muž je na prvý pohľad rovnako veselý ako vždy. Malý Ferko je ale aj tak nepokojný. Pochopil, že jeho otec mal ťažký deň a niečo ho trápi. Hoci muž o tom nehovorí, chlapček to predsa len vie a tíško trpí, tak ako jeho otec. Len a jedine on vníma mužove pocity. Ani jeho matka, ani súrodenci si nič nevšimnú, ani len náznaky.“

Keď si naplno uvedomíme a precítime túto výnimočnú schopnosť nadaných detí, môže to zmeniť celú hru. Celú výchovu. Celý deň v škole. Je to obrovská zodpovednosť nielen pre rodičov, starých rodičov, ale aj pre pedagógov a ľudí, ktorí sa počas výchovy týchto detí dostanú do ich blízkosti. Je dôležité, aby sme sa nesnažili vychovávať iba deti, ale hlavne seba. Tieto deti neznesú pretvárku. Chcú žiť v pravde. Chcú, aby sme boli autentickí, vysvetlili im, ako sa cítime, prečo sa tak cítime, čo sa deje. Ony vnímajú, že sa niečo deje. Chcú byť na nás hlboko napojení. A  toto hlboké napojenie im dodáva životnú energiu, vtedy sú skutočne šťastné a môžu sa sústrediť na seba. Ak sa v miestnosti pri vás nachádza intelektovo nadané dieťa, ste videní a vnímaní. Naplno, neustále. Čo s tým urobíte?

Autor: Anikó Mituchová

Prvé mesiace života s nadaným bábätkom: Prečo nedokážem svoje dieťa uspať?

Cesta k diagnostike mojej staršej dcéry bola pomerne dlhá a kľukatá. Rovno odpoviem na bežnú otázku rodičov: Má zmysel dať moje dieťa otestovať? Jednoznačne áno. Zmenilo to celý život našej mladej rodiny - a rozhodne k lepšiemu!

Pridajte sa ku mne na mojej ceste, kedy som postupne zisťovala, čo sa s mojím dieťaťom vlastne dialo. Vtedy som to nevedela správne pomenovať, o intelektovom nadaní som nikdy nepočula. Rodinu som strašila slovami o autizme a všetci mi to vyvracali. „Nemáš pravdu, mýliš sa! Je úplne „normálna“! Preháňaš to! Nevymýšľaj si tie diagnózy!“ Zaujímavé je, ako ľudia odmietajú priznať pravdu, ktorú majú rovno pred očami. Najskôr som si myslela, že moja Emmka by mohla mať Aspergerov syndróm. Nakoniec sa z toho vykľulo intelektové nadanie. Dnes má 7 rokov, je druháčka a chodí do školy pre nadané deti. Od januára 2025 prečítala 147 kníh, 90 % z toho celkom sama. Hrubé romány. Viem to, pretože si o tom vedie podrobné záznamy. A nežartujem, aj keď mi nikto neverí. 🙂

PRVÉ MESIACE ŽIVOTA S INTELEKTOVO NADANÝM DIEŤAŤOM

Rýchly pôrod

Emmka sa narodila veľmi rýchlo. A ako sa slečna narodila, tak aj žije. Intenzívne, s maximálnym nasadením, naplno. Jej príchod na svet bol pre mňa až šokujúci. Bolestivý, ale veľmi rýchly. Aj prvé prisatie bolo sebavedomé, akoby Emmka presne vedela, čo má robiť. Odkedy medzi nás prišla, mala som zvláštny pocit, že má celú situáciu pod kontrolou. Len sa mi to zdalo? Občas som si myslela, že som sa asi zbláznila, veď toto a hento bežné bábätká nerobia… Alebo je to normálne? Nemala som sa o tom s kým porozprávať, prvé roky jej života som bola na všetko sama. Neskutočne sama, stratená! Kým som s ňou bola doma, dalo sa to zvládať. A čo s ňou raz bude v škôlke? Ako zvládne tlak kolektívu, režim, pravidlá? O tom sa porozprávame v najbližších blogoch, teraz sa vráťme na začiatok...

Ešte som ani nezačala a už nie som dosť dobrá mama?

Moje bábätko mi od začiatku nastavilo jasné pravidlá a ja som sa snažila zo všetkých síl, aby som bola dosť dobrou mamou. Vo vnútri ma tajne hlodal dusivý pocit, že to jednoducho nedokážem. Keby mi vtedy niekto povedal, že si prvé tri roky ani na chvíľu neoddýchnem a nesadnem (spánok ani nespomínajme), zaťukala by som si na čelo. Veď to sa nedá zvládnuť! Aká som len bola naivná, však, mamičky?

Emmka na mňa už v pôrodnici skúmavo hľadela tými svojimi veľkými očkami. Dlhé sekundy neodtrhla pohľad! Je to normálne? (Pri nadaných deťoch je to bežné.) V izbe sme boli tri mamičky. Ony vedeli svoje detičky ľahko uspať. Nadojčili ich, prebalili a bábätká sladko zaspinkali. To moje nie. Emmka chcela rovno objavovať svet!

V pôrodnici neustále plakala. Mohla som ju dojčiť celý deň aj celú noc, sestričky sa ju snažili prikrmovať (to sa mi nepáčilo, plakala som), ale nič nepomáhalo. Ona nespala! Občas si zdriemla (asi tak na pol hodinku), a potom bola hore aj ďalšie dve. A celé noci! Iné mamičky nevyberali bábätká z perinky, ja som si ju položila vedľa seba (a na seba), neustále som sa s ňou ticho rozprávala. Mala som pocit, že to odo mňa očakáva. Bolo mi trápne mlčať! Videla som, ako čaká na moje reakcie, ako so mnou túži komunikovať. Niekoľko dňové bábätko! To nemôže byť normálne… (Pri nadaných deťoch bežná vec). Pamätám si, ako som plakala, až mi srdce pukalo. Nevládala som, už vtedy! Prečo ju nestačí nakŕmiť a položiť do postieľky? Prečo nerobí to, čo sa od nej očakáva? Tento moment by som vyzdvihla. Emmka NIKDY nerobila to, čo sa od nej ako od bábätka očakávalo. To bol pre mňa ťažký úder, s týmto dodnes vnútorne (a občas aj poriadne nahlas) bojujem.

Bol to tvrdý výcvik materstva, hneď od prvého dňa. Po rokoch to už viem porovnať – s druhou dcérou som zažila relax v pôrodnici. Zinku som pre zmenu musela budiť na dojčenie, lebo neustále spala. Vesmír ma odmenil, dnes sa na tom už len smejem. Ale vtedy mi nebolo všetko jedno.

Doma sa našťastie všetko zlepšilo

Keď sme prišli z pôrodnice domov, Emmka konečne lepšie spávala. Dokázala som ju výlučne dojčiť, žiadne prikrmovanie sa nekonalo. Aj ja som si – tak ako mnohé iné prvorodičky - od sestry v nemocnici vypočula, že na také bradavky sa moja dcéra nikdy poriadne neprisaje. Nakoniec som ju dojčila 2,5 roka a prestala som až vtedy, keď som otehotnela s druhou dcérou. Emmka si okamžite všimla zmeny v mlieku a prestalo jej chutiť. Až taká bola citlivá!

Prečo v pôrodnici nespala?

Zistila som, že jej v pôrodnici prekážal nemocničný hluk. Ona intenzívne vnímala všetko, čo sa tam dialo - a možno aj to, že som bola smutná a zúfalá. Po rokoch som zistila, že to mohlo byť spôsobené aj nadaním (nielen u Emmky, ale aj u mňa). Neustále senzorické vyrušenia, chaos, hluk, krik, neschopnosť nájsť si svoje hrejivé miesto a pocit bezpečia. Ťažko som niesla obrovskú zmenu, v ktorej som sa ocitla. Nemala som vlastný priestor, kde by som sa utiahla so svojím uboleným telom. Nikdy predtým som nezažila taký tlak cudzieho prostredia, v ktorom som musela fungovať a nejako sa postarať nielen o seba, ale aj o túto novú vzácnu bytosť. Druhý pôrod bol už lepší, vedela som, čo ma čaká a snažila som sa pre seba a moje druhé bábätko vybrať iné prostredie.

Žiadny cumlík ani fľaška, čo s tým dieťaťom je?

Emmka odmietala akúkoľvek fľašu, cumlíky poctivo vypľúvala. Snahy našich babičiek zakaždým vyšli nazmar. Nechápali to, vraj ako je možné, že to dieťa neprijme cumlík? Veď všetky bábätká ich milujú! Nuž, to moje bolo zrejme z iného cesta. Bola som na dcérku hrdá, že už vtedy si vedela jasne vykomunikovať, čo presne potrebuje.

Od začiatku sa celá rodina prispôsobovala jej potrebám - nie naopak. Cítila som k svojmu dieťaťu silnú dôveru, nechala som sa viesť. Vytvorili sme si vlastný režim a o pár dní sme boli také prepojené, že som prestala vnímať svet okolo seba. Pamätám si, že som sa nedokázala rozprávať s dospelými ľuďmi. Neustále som vnímala každý jeden Emmkin pohyb, jej pocity, potreby. Nič pre mňa nebolo také dôležité ako ona. Aby bola v pohode. Aby mala všetko, čo potrebuje. Bavilo ma sledovať, ako sa mení, ako vníma, ako reaguje. Nikdy som nezažila také intenzívne prepojenie s druhým človekom. Ľudia okolo mňa tomu nerozumeli.

Dvojjazyčná rapotačka

Emmka bola úžasné bábätko. Milovala každý jeden podnet, ktorý sme jej poskytli. Od prvých týždňov veselo džavotala, reagovala na našu reč, intenzívne komunikovala. Vyvíjala sa veľmi rýchlo, kopala nožičkami, skoro dvíhala hlavičku, otáčala sa v postieľke. Sadla si presne v pol roku, chodiť začala v 10. mesiaci, a keď mala rok, už rozprávala v krátkych vetách. Od narodenia vydávala intenzívne zvuky a od roka a pol už dokázala plynule hovoriť. Vychovávali sme ju dvojjazyčne, nemala problém ani s jedným jazykom. Toto som napísala psychologičke do dotazníka, ktorý som vyplnila pred diagnostikou intelektu (Emmka, 4 roky): „Nonstop rozpráva, ústa sa jej nezatvoria od rána do večera.“To sa dodnes nezmenilo. Aj mňa moji rodičia volali „rapotačka“, takže jej to nemôžem vyčítať.

Také boli naše prvé mesiace s Emmkou. S dievčatkom, ktoré je iné – je to úžasné dieťa, ktoré by potrebovalo aspoň 4 rodičov, aby mala dokonale uspokojené všetky potreby. Priznávam (aj v mene manžela), sme vyčerpaní. Ale o tom vám porozprávam v ďalšom príspevku.

Autor: Anikó Mituchová

Autor: Mgr. Natália Ganajová, pedagogička

Intelektovo nadané deti vykazujú nadpriemerné schopnosti v oblasti myslenia, učenia sa, riešenia problémov, ale aj v oblasti kreativity či emotivity. Tieto schopnosti sa môžu prejaviť už v ranom veku, napr. v podobe včasného rozprávania, mimoriadneho záujmu o fakty, hlbokých otázok alebo netypicky kvalitnej pamäti. Sú ako rastliny s mimoriadne bohatým koreňovým systémom – potrebujú osobitnú starostlivosť a pri nesprávnom prístupe môžu zakrpatieť. Pochopenie ich potrieb, citlivostí a spôsobu myslenia je kľúčom k tomu, aby sa mohli rozvíjať nielen intelektuálne, ale aj emočne a sociálne. 

Nadané a talentované deti tvoria špecifickú a zároveň vnútorne rôznorodú skupinu. Pre naplnenie edukačných potrieb a potenciálu každého nadaného dieťaťa je potrebné vytvoriť súbor podmienok, ktoré sú navzájom prepojené a pôsobia dlhodobo. Systém podpory nadania a starostlivosti o nadaných je dôležité rozvíjať na strategickej a koncepčnej úrovni. Na to, ako sa intelektovo nadané deti zaradia do spoločnosti a ako sa v nej budú cítiť, majú vplyv tri sociálne skupiny: rodina, škola a rovesníci. Poďme sa postupne bližšie pozrieť na všetky tri: 

Rodinné zázemie nadaných detí

Silná podpora nadaných detí v rodinnom prostredí je nesmierne dôležitá preto, lebo nadané deti nie sú vždy v súlade so svojím širším okolím. Často im chýba pocit spolupatričnosti (napr. v škôlke, v škole), z dôvodu ktorého potrebujú domov ako bezpečný prístav, kde načerpajú sily a „dobijú batérie“. U všetkých detí, ale najmä u nadaných, sú potreby, motivácia či záujem vo veľkej miere podmienené a ovplyvnené správaním najbližších osôb z rodiny. Preto základy optimálneho vývinu nadaného dieťaťa možno stavať na pozitívnych a efektívnych vzťahoch k dieťaťu. Rodičia by nemali komunikovať s nadaným dieťaťom tak, že ho  ustavične napomínajú, opravujú, prikazujú. Odporúčame partnerskú, tolerantnú, otvorenú komunikáciu, bez používania direktívnych, autoritatívnych metód a prístupov. Fábik (2019) v tejto súvislosti odporúča: 

1. Vytvoriť emočne vrelú domácu klímu, v ktorej cíti dieťa bazálnu dôveru k rodičovi a môže sa naňho v prípade potreby obrátiť;
2. Umožniť dieťaťu vyjadriť svoje emócie, hoci by pre rodiča samotného mohli byť aj menej zrozumiteľné či úzkostné;
3. Poskytnúť dieťaťu možnosť rozvíjať svoje záujmy.

Okrem toho, je v rodinnom prostredí potrebné dbať aj na pozitívne vzory pre nadané deti. Ako uvádza Sternberg (2000), inteligentní ľudia často sami aktívne vyhľadávajú vhodné vzory. Počas svojho života ich môžu mať niekoľko, pričom ich vlastný úspech predstavuje kombináciu najlepších vlastností jednotlivých modelov. Inými slovami, úspešne inteligentní ľudia svoje modely otrocky nekopírujú, ale skôr budujú vlastnú nezameniteľnú identitu. Pozorujú tiež ľudí, ktorí zlyhali, a snažia sa zistiť, prečo zlyhali, aby oni sami mohli postupovať inak. 

Ako sme uviedli, intelektovo nadané deti často inklinujú k prospešným vzorom, avšak vieme, že to nemusí byť vždy pravidlo a v období dospievania, keď sú deti zraniteľnejšie v sociálnej sfére, sa môžu uchýliť aj k menej vhodným vzorom. Platí to najmä pre deti s dvojitou výnimočnosťou, napr. deti s ADHD, poruchou autistického spektra či vývinovými poruchami učenia. Je preto dôležité, aby sa dieťa mohlo oprieť o určitý vzor a čerpať z neho nové podnety.

Školské zázemie nadaných detí

Okrem rodiny a sociálnych vzorov hrá významnú úlohu aj vzdelávacia inštitúcia poskytujúca podporné opatrenia. Podľa Rohovej (2024) má byť cieľom podporných opatrení plnohodnotné zapájanie detí alebo žiakov do výchovy a vzdelávania a rozvíjanie ich vedomostí, zručností a schopností. Katalóg podporných opatrení špecifikuje podporné opatrenia vo výchove a vzdelávaní poskytované školou alebo školským zariadením, ktoré sú potrebné na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti zručnosti a schopnosti. 

Prostredníctvom podporných opatrení vo výchovno-vzdelávacom procese môže školský systém adresnejšie reagovať a plnohodnotnejšie zapájať do výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiakov s nadaním, ale aj žiakov, ktorých zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, správanie, kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú poskytnutie podporného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné:

1. Rešpektovať rozdielne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov. Hoci to navonok nemusí byť zjavné, každý intelektovo nadaný žiak má špecifické potreby, ktoré je dôležité v čo najväčšej miere a čo najskôr odhaliť a nasledovať. 
2. Nepodporovať prílišnú súťaživosť v triede, žiaci sú potom príliš zameraní na výkon, nie na radosť z učenia. 
3. Vytvárať v triede také situácie, aby každý žiak mohol v určitom momente zažiť úspech na základe svojich silných stránok a preferencií. 

Rovesnícke skupiny nadaných detí

Začlenenie do školského kolektívu môže byť náročné pre každé dieťa, hoci o poznanie ťažšie môže byť pre výnimočných žiakov. Mnohé deti s priemernými schopnosťami vnímajú svojich nadaných rovesníkov ako „predvádzanie sa“ a snažia sa od nich dištancovať. Inokedy môže sociálnu izoláciu spôsobovať jednoducho fakt, že nadané deti nemajú okolo seba deti s rovnakými záujmami a lepšie si rozumejú so staršími deťmi či dospelými, s ktorými môžu diskutovať na komplikovanejšie témy. Neraz môžu byť označované ako nevychované, prípadne zlé, nakoľko sa vymykajú určitému štandardu. Tieto problémy môžu byť natoľko závažné, že niekedy deti dosahujú nižšie akademické výkony, ako by mohli, vzhľadom k svojim schopnostiam (Paceková, 2013). V triedach alebo školách pre nadaných žiakov, môže zase nastať iný problém. Neraz dochádza k vzájomnej rivalite alebo prehnanej ambicióznosti, ktorá môže narúšať klímu triedy a vzájomné vzťahy medzi deťmi (Fábik, 2019). V tejto súvislosti odporúčame: 

1. Podporovať diskusiu o problémoch, pretože aj dieťa je dôležitý prvok spoločnosti a často vie odhadnúť situáciu a navrhnúť relevantné riešenie. 
2. Snažiť sa o presadzovanie takých úloh, aby sa skupina intelektovo  nadaných rovesníkov mohla prejaviť ako tím. Tieto deti sú často individualisti, je teda dôležité ukazovať im, že je v poriadku pri niektorých druhoch problémov spojiť sily a pracovať spoločne. 
3. Ako veľmi vhodné sa javí pozývať na besedy rôznych odborníkov, aby sa žiaci mohli viac zahĺbiť do obľúbených tém a bez obáv z nepochopenia klásť akékoľvek otázky súvisiace s ich predmetom záujmu. 

Použitá literatúra

Fábik, D. (2019). Psychológia intelektovo nadaných žiakov. EQUILIBRIA.

Paceková, I. (2013). Tréning sociálnych zručností ako metóda prevencie problémového správania detí mladšieho školského veku. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Rohová, J. (2024). Nadaný žiak na 1. stupni ZŠ. RAABE.

Sternberg, R. (2000). Úspešná inteligencia. SOFA.

Autor: Natália Ganajová

Autor: Mgr. Tamara Krčík Babjáková, špeciálna pedagogička

Veľa rodičov, priateľov alebo učiteľov by si mohli klásť zásadnú otázku - ale PREČO?

Prečo to mám riešiť?

Prečo sa mám k nemu správať citlivejšie?

Prečo ho mám viac stimulovať?

Prečo by dieťa malo vedieť, že je nadané?

Odpoveď "lebo medveď na štyri je maco" by nám neprešla, obzvlášť u nadaných.

Predstavte si, že máte vysoko vyvinuté myslenie. Nehovoríme o veľkom extréme, ale v istých momentoch jednoducho cítite rozdiel medzi sebou a svojím okolím. Áno, toto sa bežne stáva každému jednému človeku. Myslieť si, že sme v istých situáciách výnimoční alebo iní je dobré a normálne. Avšak, nadaným žiakom sa to stáva omnoho častejšie a intenzívnejšie. Nebaví ich humor rovesníkov. Majú iné záujmy. Majú vnútorné nutkanie pracovať na veciach s vyšším dobrom. Nevedia vypnúť hlavu. Mnoho krát vidia riešenia úplne bežných problémov skôr, než ich okolie. Možno to miestami znie ako sci-fi, preto si to prirovnáme ku futbalistovi.

Predstavme si, že skvelý futbalista je v družstve so slabšími futbalistami, rovesníkmi. Často krát sa môže stať, že ho nemajú radi, prípadne na neho žiarlia, lebo je vo futbale najlepší, strieľa najviac gólov. Rovnako sa tento futbalista časom môže dostať do úzkostí lebo dlhodobo má silnú vnútornú motiváciu na sebe pracovať ale nemá takú možnosť, nevie sa posúvať vpred. Veľmi jednoducho sa môže stať jedna vec - po istých mesiacoch začne hrať sa úrovni svojich spoluhráčov. Nechce vynikať aby mal priateľov - chce zapadnúť. Keď nebude na hodinách futbalu viac stimulovaný, zabudne sa to čo vedel a začne hrať priemerne. Môže sa stať aj to, že sa pretvaruje (môže to byť vedomé ale aj nevedemé). Rovnako, ak zo seba nevydá na hodine futbalu to čo vie, tak v jeho vnútri nebude uspokojený a môže sa to prejavovať podráždeným správaním mimo futbalu. Alebo, keď mu tréner nedá cvičenia hodné jeho kvalít, tak bude na hodinách vyrušovať a vystrájať.

☝ Toto sú úplné bežné situácie, s ktorými sa stretáva nadaný žiak v školskom prostredí a zároveň dôvody, prečo by sme nadanému žiakovi mali venovať zvýšenú pozornosť.

Zvýšená stimulácia

Zvýšená stimulácia sa dá chápať v rôznych kontextoch - napríklad:

Zvýšená stimulácia v školskom prostredí - tá sa dá chápať ako väčšie množstvo úloh, inakšie typy úloh v čase vyučovania, rôzne formy výuky, bádateľské aktivity, možnosť slobody a voľby pre takáto dieťa a všetko, čo vie ponúknuť IVP (individuálny vzdelávací program).

Zvýšená stimulácia v mimoškolskom prostredí - napríklad poobedňajšie krúžky, prázdninové aktivity (detská univerzita, tábory), stretávanie sa s podobnými rovesníkmi, online aktivity, kurzy.

A teda - prečo?

• Mentálny vek u nadaných detí je vyšší ako fyzický. To znamená, že napríklad žiak 5.ročníka vie zvládnuť učivo 7.ročníka. Samozrejme to závisí aj od výšky IQ, spokojnosti a prostredia v ktorom žiak vyrastá, od oblastí jeho záujmu. So zvyšujúcim sa IQ by sa mala zvyšovať aj jeho stimulácia.
• Priemerné nadané dieťa sa na 1.stupni nepotrebuje učiť. Skrz toho sa nenaučí učiť a so sebou pracovať - ak nebude pracovať s väčším množstvom a náročnejšími informáciami, môže nastať problém na 2.stupni ZŠ/SŠ.
  • Jedno z možných riešení na tento problém môže byť rozširujúci pracovný zošit Koumák od českého vydavateľstva Didaktis. V tejto učebnici sú úlohy omnoho náročnejšie, žiak sa musí opakovane vracať k zadaniu, pracovať s textom. Nevýhodou môže byť český jazyk (avšak je tam spracovaná aj prírodoveda, matematika). Zošiť je rozpracovaný pre rôzne ročníky ZŠ a žiak ho môže používať napríklad ako doplňujúci materiál počas vyučovania.

Niektorí nadaní žiaci potrebujú zvýšenú stimuláciu ako soľ, niektorí veľmi málo alebo vôbec - je to veľmi individuálne. Je mnoho nadaných žiakov, ktorí v triede nechcú vynikať. Svoje úlohy a zadania si plnia tak precízne a poslušne, že im to zaberie dostatok času a nepotrebujú v rámci hodiny vyššiu stimuláciu (tá sa samozrejme ale hodí v takom prípade rôznejšími typmi úloh, bežné úlohy vieme nahradiť kreatívnejšími). Rovnako poznáme nadaných žiakov, ktorí majú pomalšie tempo ako ich rovesníci. Taktiež existujú žiaci s dvojitou výnimočnosťou (to znamená intelektové nadanie a porucha, napríklad ADHD, vývinové poruchy učenia, Aspergerov syndróm a pod.). Veríme tomu, že učiteľ si už vie na hodine vyhodnotiť sám, či žiak potrebuje zvýšenú stimuláciu a v akej miere. V prípade, že je nadaný žiak do jednej oblasti/predmetu veľmi zahĺbený a zaujatý, je možné, že ovláda predmet na úrovni svojho učiteľa (ak nie lepšie) - v takom prípade je samozrejme zvýšená stimulácia alebo voľnosť v aktivite je potrebná. Ako vidíme, je to veľmi individuálne. To, ako vieme žiaka stimulovať v školskom prostredí si v niektorom blogu taktiež priblížime.

Mozog ?

Dôkazom, že nadané dieťa je v niektorých prípadoch svojské a potrebuje zvlášť prístup je ich mozog.

Intelektové nadanie ako také je neuroatypia - je to neurofyziologická odlišnosť na úrovni mozgu, ktorú je možné sledovať napríklad aj na magnetickej rezonancii. Tým pádom vieme povedať, že nadaní žiaci majú v istom smere odlišné fungovanie mozgu - mozog pracuje rýchlejšie a efektívnejšie.

• A je na to jasný dôkaz. U nadaných jedincov je vyššie množstvo spojov medzi neurónmi. To znamená, že sieť prepojení je v mozgu hustejšia. Nadaní jedinci majú viac prepojení medzi jednotlivými oblasťami a na základe toho sa informácie presúvajú rýchlejšie a efektívnejšie.
• S tým takisto súvisí aj zvýšená citlivosť. Magnetické rezonancie ukázali, že nadaní jedinci majú výraznejšie citové prežívanie.

"Nadaní mávajú výraznejšie citové prežívanie a emocionálne reakcie, viac vnímajú vnemy z okolia, viac premýšľajú, rýchlejšie jednajú. Žijú skrátka s omnoho vyššou intenzitou než bežná populácia ľudí. To môže byť prínosné, ale taktiež devastujúce, záleží na tom, či s takým potenciálom jeho nositelia vedia pracovať." (Stehlíková M., 2016. Život s vysokou inteligencí. Praha : Tiskárna v Ráji, s.r.o., PArdubice, 2016.25-26 s. ISBN 978-80-271-0101-6).

Odkomunikovať s dieťaťom informáciu, že je nadané?

Posledná veta v téme Mozog je veľmi podstatná - všetko záleží na tom, či vie nadaný so svojím potenciálom pracovať. Tak čo myslíte, aká je odpoveď?

Samozrejme, že ÁNO. Je to veľmi podstatná informácie ako pre rodiča, učiteľa tak aj pre samotného nadaného žiaka.

• Pochopenie seba samého prináša veľkú úľavu a pozitívnu zmenu v správaní.
• Pokiaľ nadaný žiak nevie, že je nadaný a čo to obnáša, tak svoje schopnosti berie ako negatívum, myslí si, že je divný. Nerozumie prečo nevie zapadnúť do kolektívu, je možné, že má iné záujmy, málo priateľov, často ho v mladom veku berú rovesníci za hlupáka, príp. je šikanovaný. Avšak, keď dieťa o nadaní vie a rozumie čo to znamená a rovnako rozumie, že ostatný to majú zase inak, vtedy je oveľa vyššia šanca, že charakteristiky, ktoré s nadaním súvisia, využije pozitívne.
• Nebojte sa - je veľmi málo pravdepodobné, že nadané dieťa túto informáciu bude zneužívať. Nadaní jedinci zväčša skrývajú svoje schopnosti, nehovoria o svojom nadaní, neradi vynikajú. Je málo pravdepodobné, že by sa na základe tejto informácie chceli napríklad vyvyšovať nad ostatnými.
• Táto informácia mu pomôže byť sebavedomejším v bežných situáciách.
• Vďaka tejto vedomosti je pravdepodobnejšie, že si nájde priateľov (v dospievajúcom veku aj partnerov) sebe podobných a môže sa viac socializovať.
• Ak si netrúfate vy sami, nájdite vo svojom okolí niekoho, kto to bude vedieť s dieťaťom príjemne odkomunikovať - aj v prípade psychológa je potrebné, aby problematiku nadaných poznal na veľmi dobrej úrovni.

Tamara Krčík Babjáková
špeciálna pedagogička

Autor: Mgr. Tamara Krčík Babjáková, špeciálna pedagogička

Čo to teda znamená intelektové nadanie?

Dieťa s intelektovým nadaním má mimoriadne vysokú úroveň schopností v celom okruhu oblastí a tým pádom jeho mentálny vek je vyšší ako u jeho rovesníkov. Intelektové nadanie má 3 hlavné znaky:
1. IQ je rovné alebo vyššie ako 130. Ide približne o 3% populácie detí.
2. Tvorivosť a nápaditosť dieťaťa je na vysokej úrovni.
3. Dieťa ma silnú vnútornú motiváciu.

Aké znaky mi napovedia, že moje dieťa je nadané?

Znaky na rozpoznanie nadaného dieťa sú veľmi individuálne a niekedy je náročné aj pre rodiča ich správne identifikovať. Líšia sa vekom dieťaťa a rovnako aj jeho individualitou. Napíšeme si niekoľko hlavných črtov nadaných detí, avšak aj tie sú individiuálne svojou intenzitou a závisia aj od povahy dieťaťa. Z tohto dôvodu ich nevieme zovšeobecňovať, ale môžeme si všímať tieto rysy.

Hlavné črty:

• energia - deti sú veľmi často energické a živé,
• dlhodobá koncentrácia a pozornosť (v oblasti záujmu),
• veľmi dobrá pamäť,
• zvedavosť a otvorenosť,
• hypersenzitivita - nie len emocionálna, ale napríklad aj zmyslová, či morálna,
• vysoké morálne vedomie,
• vysoká schopnosť fantázie a predstavivosti,
• vysoká emocionálna inteligencia,
• divergentné myslenie,
• perfekcionizmus,
• v predškolskom veku to môže byť skoršie čítanie, písanie, narábanie s matematickými operáciami,
• často krát majú nízke sebavedomie, nemajú potrebu sa prezentovať a predbiehať s okolím,
• v okruhu jeho záujmov sú vedomosti na veľmi vysokej úrovni,
• môžu mať problém so socializáciou u rovesníkov (nie kvôli slabým socializačných kompetenciám ale kvôli rôznorodým záujmom, špecifikám osobnosti nadaného),
• zle znášanie vlastných chýb - sebakritickosť,
• bohatá slovná zásoba,
• vysoká schopnosť argumentácie,
• vyhľadávajú logické riešenia a súvislosti,
• dbajú na presnosť vyjadrovania,
• tendencia k samostatnosti a zodpovednosti,
• vyhýbajú sa konfliktom,
• zvýšená zraniteľnosť,
• mnohokrát nerešpektujú vynútenú autoritu,
• overujú si informácie z viacerých zdrojov,
• súťaživosť a súperenie nie je to, čo ich láka.

Ako si u dieťaťa potvrdím intelektové nadanie?

Aby sa dieťa mohlo identifikovať ako intelektovo nadané, potrebuje prejsť psychologickými testami, ktoré je možné urobiť v CPP (centrum poradenstva a prevencie). CPP nájdete v každom okrese. V prípade veku vyššieho ako 14 rokov, je možné sa otestovať aj priamo cez organizáciu Mensa Slovensko, kde sa viete rovno stať aj jej členom.

Tamara Krčík Babjáková
špeciálna pedagogička 

Autor: PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD., psychológ

1. Veľkosť mozgu a inteligencia

Viaceré neurologické štúdie z 21. storočia potvrdili vzťah medzi veľkosťou mozgu a inteligenciou (1-3). Ľudia s väčším objemom mozgu majú aj vyššiu pravdepodobnosť pre vysokú inteligenciu počas života. 

Nie je to však univerzálne pravidlo, stále ide len o pravdepodobnosť. Mozog Alberta Einsteina bol napríklad takmer o 200 gramov ľahší (1230 gramov) ako mozog bežného dospelého človeka (1400 gramov).

2. Vysoké IQ vedie k vysokému EQ

V širokej verejnosti je stále populárny mýtus, ktorý tvrdí, že ľudia s vysokou inteligenciou majú nízku emocionálnu či sociálnu inteligenciu. Exaktné výskumy však naznačujú, že vysoká inteligencia je spätá s adekvátnymi socio-emocionálnymi kompetenciami, vrátane stability osobnosti, zvládania stresu, empatie či sociálnej adaptácie (4,5). 

Mýtus sa rozšíril vďaka mnohým seriálom či filmom, kde je takmer pravidlom, že génius vždy oplýva nejakými excentrickými alebo narcistickými črtami, má problémy s empatiou alebo sociálnym vnímaním situácie. Vedecké poznanie však tieto interpretácie vôbec nepodporuje.

3. Rozdielne výsledky IQ testov

Pri opakovanom testovaní výšky Vášho IQ sa bude výsledok s najväčšou pravdepodobnosťou vždy trochu líšiť  (+- až 10 bodov). Na výsledok totiž vplýva použitý diagnostický nástroj, rovnako aj psychický a fyzický stav testovaného. 

Negatívne emočné rozpoloženie, úzkosť z testovania či oslabený fyzický stav, napr. pod vplyvom choroby či nedostatku spánku, môže zásadne znížiť výšku dosiahnutého výsledku. Naopak, primeraná regenerácia organizmu a dobrý fyzický stav, prispievajú aj k optimálnemu výsledku.

4. Inteligencia ako faktor úspechu

Výskumy zistili (6), že kombinácia vyššej inteligencie, svedomitosti a zvedavosti človeka, predpokladá vysoký výkon v rôznych sférach edukačnej a akademickej činnosti. Tieto komponenty nazvali „hungry mind“, teda niečo ako „hladná myseľ“.

Ukazuje sa tým, že inteligencia skutočne prispieva k úspechu v živote, no rovnako dôležité sú aj charakteristiky našej osobnosti - v tomto prípade svedomitosť a zvedavosť človeka.

5. IQ sa v priebehu života mení

Hoci výška IQ zostáva v priebehu života relatívne stabilná, rôzne životné okolnosti a životný štýl môžu meniť jej výšku, v pozitívnom aj negatívnom kontexte. Negatívne pôsobia najmä traumatické zážitky, tvrdá disciplína v rodinách alebo dlhodobé psychické ťažkosti. Pozitívne pôsobí intelektuálny životný štýl, kedy osoba každodenne vykonáva dostatočne náročné kognitívne operácie (napr. čítanie kníh, premýšľanie nad stanovenými problémami) a dokáže sa hlboko a sústredene ponoriť do najrôznejších intelektuálnych výziev (7).

6. Inteligencia je kvalita prepojení v mozgu

Mozog vysoko inteligentného človeka nie je odlišný v kvantitatívnych ukazovateľoch (napr. zapojenie viacerých oblastí mozgu, percento využívania mozgu), ale v neurálnej účinnosti. Mozog vysoko inteligentného človeka teda nepracuje viac, ale efektívnejšie.Zobrazovania mozgu (pomocou fMRI) napríklad ukázali, že vysoká inteligencia sa spája s efektívnejšími a robustnejšími nervovými vláknami medzi rôznymi oblasťami mozgu. Taktiež sa ukázalo, že u inteligentnejších jednotlivcov dochádza pri kognitívne náročných úlohách k nižšej spotrebe glukózy a kyslíka (8).

7. Inteligencia nie je automaticky aj tvorivosť

Existujú výskumy, ktoré preukázali pozitívny vzťah medzi výškou inteligencie a tvorivosťou. Vo všeobecnosti však treba povedať, že nejde o pevné pravidlo. Veľmi často nie sú vysoko inteligentné osoby nadmieru tvorivé. Vysokou tvorivosťou naopak disponujú veľmi často ľudia s bežnou alebo mierne nadpriemernou inteligenciou (4).

8. Vplyv alkoholu na inteligenciu

Pri nadmernom alkoholickom opojení, ktoré vytvára tzv. "okno" nejde o stratu pamäte či pokles intelektových schopností. V skutočnosti alkohol narúša schopnosť vytvárať nové dlhodobé spomienky (9).

9. Mentálne postihnutí géniovia

Existuje tzv. Savant syndróm. Títo ľudia majú intelektové schopnosti na úrovni mentálneho postihnutia, avšak v určitej oblasti prejavujú geniálne schopnosti, napr. majú výborné matematické myslenie, unikátnu pamäť alebo špecifické danosti pre výtvarné umenie. Najčastejšie sa vyskytuje u osôb postihnutých poruchou autistického spektra.

Reálnym príkladom osoby so Savant syndrómom je Kim Peek, ktorý bol inšpiráciou pre hlavnú postavu vo filme Rain Man (stvárnený Dustinom Hoffmanom). Kirk mal v bežnom živote obrovské ťažkosti s motorickými zručnosti či sociálnou inteligenciou, no disponoval neuveriteľnými kognitívnymi schopnosťami. Dokázal si zapamätať celé telefónne zoznamy či detailné informácie o histórií alebo športových štatistikách.

10. Prázdniny nepomáhajú inteligencii

Výška IQ sa u detí v priebehu letných mesiacov dočasne mierne znižuje (10). Rodičia však môžu byť pokojní. Výskumníci totiž uvádzajú, že po nástupe do školy sa výška IQ zase obnoví. Dočasný výpadok intelektuálnych schopností počas prázdnin spôsobuje s najväčšou pravdepodobnosťou menšie využívanie rôznych exekutívnych funkcií, ako je organizovanie či plánovanie.

Literatúra

1. Cox, S. R., Ritchie, S. J., Fawns-Ritchie, C., Tucker-Drob, E. M., & Deary, I. J. (2019). Structural brain imaging correlates of general intelligence in UK Biobank. Intelligence, 76, 101376. https://doi.org/10.1016/j.intell.2019.101376
2. Gignac, G. E., & Bates, T. C. (2017). Brain volume and intelligence: The moderating role of intelligence measurement quality. Intelligence, 64, 18–29. https://doi.org/10.1016/j.intell.2017.06.004
3. Pietschnig, J., Penke, L., Wicherts, J. M., Zeiler, M., & Voracek, M. (2015). Meta-analysis of associations between human brain volume and intelligence differences: How strong are they and what do they mean?. Neuroscience and Biobehavioral Reviews, 57, 411–432. https://doi.org/10.1016/j.neubiorev.2015.09.017
4. Fábik, D. (2019). Psychológia intelektovo nadaných žiakov. EQUILIBRIA.
5. Ogurlu, U. (2021). A meta-analytic review of emotional intelligence in gifted individuals: a multilevel analysis. Personality and Individual Differences, 171, Article 110503. https://doi.org/10.1016/j.paid.2020.110503
6. von Stumm, S., Hell, B., & Chamorro-Premuzic, T. (2011). The hungry mind: intellectual curiosity is the third pillar of academic performance. Perspectives on psychological science: a journal of the Association for Psychological Science, 6(6), 574–588. https://doi.org/10.1177/1745691611421204
7. Wolf, M. (2020). Čtenáři, vrať se. Host.
8. Haier, R. J., Siegel, B. V., Nuechterlein, K. H., Hazlett, E., Wu, J. C., Paek, J., Browning, H. L., & Buchsbaum, M. S. (1988). Cortical glucose metabolic rate correlates of abstract reasoning and attention studied with positron emission tomography. Intelligence, 12(2), 199–217. https://doi.org/10.1016/0160-2896(88)90016-5
9. White A. M. (2003). What happened? Alcohol, memory blackouts, and the brain. Alcohol Research & Health: the Journal of the National Institute on Alcohol Abuse and Alcoholism, 27(2), 186–196. 
10. Ceci, S. J., & Williams, W. M. (1997). Schooling, intelligence, and income. American Psychologist, 52(10), 1051–1058. https://doi.org/10.1037/0003-066X.52.10.1051

Autor: Dušan Fábik

Autor: Mgr. Tamara Krčík Babjáková, špeciálna pedagogička

Od mala bol šikovný, svojský a teraz už viete prečo – psychológ  vám oznámil, že jeho IQ je v pásme veľmi vysokého nadpriemeru - IQ nad 130. Na vyšetrenie tohto typu sa dá do CPP dostať na odporúčanie školy alebo na žiadosť rodiča. Aj keď si škola alebo rodič nevšimli nadanie v dieťati a posielajú ho na vyšetrenie z iného dôvodu, častokrát psychológ preverí aj inteligenčný kvocient a prípadné nadanie odhalí.

Je viacero možností ako s touto novou informáciou vynaložiť v školskom prostredí. V tomto článku si ich rozpíšeme, poukážeme na ich výhody a povieme si o možnostiach vašich detí. Na úvod si dovolíme citovať zákon:

"Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva." Zákon č.245/2008 Z. z.“

Povedať alebo nepovedať o tom v škole?

Či ste na vyšetrenie ku psychológovi išli na vlastnú žiadosť alebo na žiadosť školy, škola sa samozrejme o výsledku dozvedieť nemusí. Je na vás, ako sa rozhodnete.

• Nie, nechcem o tom povedať škole.

Je mnoho rodičov, pre ktorých je táto informácia aktuálne nepodstatná a nepotrebujú ju zdieľať so školou. Pokiaľ je škola aktívna, vaše dieťa má zo školy radosť, je spokojné, nenudí sa, má mnoho aktivít v školskom a aj mimoškolskom prostredí, môže to byť pre vás možnosť.

• Áno, chcem aby o tom vedeli.

Ak škola správne pracuje s intelektovo nadaným dieťaťom, nemá špecifický prístup len vo vzdelávacom procese, ale aj vo výchovnom. Ako vieme, naše deti sú špecifické ich zvedavosťou, niektoré veľmi ťažko znášajú kritiku, sú citlivé, niekedy drzé. Aby si škola vedela správne vysvetliť správanie dieťaťa a pracovať s ním spôsobom, ktorý by uľahčil priebeh výchovno-vzdelávacieho procesu pre obe strany, pokladáme za správne túto informáciu so školou zdieľať.

Aké možnosti vzdelávania má moje dieťa? 

Nejdeme posudzovať čo je viac a čo menej vhodné, povieme si iba o možnostiach a prípadne najväčších výhodách a nevýhodách jednotlivých možností.

• Špeciálna škola - škola pre nadané deti

Škola pre mimoriadne nadané deti má ako každá iná možnosť vzdelávania svoje výhody aj nevýhody. Dieťa je viac stimulované, podporované a motivované, či už učiteľmi alebo rovesníkmi. To, že je medzi rovesníkmi s rovnakými záujmami a nadaním môže byť výhoda. Ďalšou výhodou môže byť menší počet detí v triede. Takéto školy sa aktuálne nachádzajú len v Bratislave.

• Špeciálna trieda - trieda pre nadané deti

Trieda pre nadané deti je v bežnej škole, avšak špeciálna trieda pre intelektovo nadaných žiakov ide podľa programu pre nadané deti. Výhodou tohto vzdelávania môže byť to, že má splnené vyššie vzdelávacie potreby, socializácia s podobnými vrstevníkmi a zároveň počas prestávok a školského klubu sa stretáva a spolupracuje aj s deťmi z bežných tried. Taktiež je v triedach menší počet detí.

• Bežná škola so ŠVVP (špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami)

Ďalšou možnosťou je, že vaše dieťa navštevuje bežnú školu, má svoj špeciálny výchovno-vzdelávací program v bežnej triede. V takom prípade môže mať vypracovaný individuálny vzdelávací program (ďalej IVP). V ňom sú zakomponované špecifické výchovné aj vzdelávacie potreby daného žiaka. Každý žiak má svoj špecifický IVP, ktorý sedí priamo naň. Takéto vzdelávanie je aktuálne na Slovensku u nadaných detí zrejme najbežnejšie.

• Bežná škola bez ŠVVP

Rovnako bežné je aj vzdelávanie dieťaťa bez špecifických postupov. Môže to byť z dôvodu, že škola o nadaní žiaka nevie, alebo možno aj vie ale nemá s nadanými žiakmi skúsenosti. Taktiež môže mať dieťa špecifický prístup od všímavého učiteľa, ale škola alebo rodič si nezakladá na špeciálnom výchovno-vzdelávacom prístupe.

Čo potrebujete na zabezpečenie ŠVVP v bežnej škole a čo je IVP?

Aby ste pre svoje dieťa mohli žiadať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, potrebujete mať správu zo psychologického vyšetrenia z CPP (centrum poradenstva a prevencie). Správy z iných zdrojov škola nemôže akceptovať.

IVP je niekoľkostranový dokument, ktorý má obsahovať presne určené body. Vzor IVP je jednoduché dohľadať na internete. IVP zostaví triedny učiteľ, príp. školský špeciálny pedagóg spoločne s ostatnými pedagógmi, ktorí vyučujú žiaka. Zákonný zástupca svojim podpisom súhlasí s bodmi a škola sa zaväzuje ich dodržiavať počas celého školského roka. IVP je vhodné aktualizovať začiatkom každého školského roka, príp. ak nastane závažná zmena tak aj počas školského roka.

Čo ďalšie môžem ako rodič urobiť?

Rovnako ako každé bežné dieťa, aj deti s intelektovým nadaním majú rôzne záujmy a hobby. Avšak, naše deti majú silnejšiu potrebu ich naplnenia a bádania. Nakoľko existuje viacero typov vzdelávania a nevieme nakoľko škola uspokojí záujmy a očakávania dieťaťa, odporúčame bohaté mimoškolské aktivity.

Tamara Krčík Babjáková
špeciálna pedagogička